Zamyslenie na deň 5.4.2018

Ján 21,1-14

1 Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto:

2 Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. 4 Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. 6 A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. 7 Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť – bol totiž nahý – a hodil sa do mora. 8 Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. 9 Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10 Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. 11 Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. 12 Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. 14 To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z mŕtvych.


Nemáme! Ján v tejto poslednej kapitole svojho evanjelia opisuje už tretie stretnutie Pána Ježiša Krista so Svojimi učeníkmi. Vrátili sa k rybolovu – teda k starému spôsobu života. To bol stav ich bytia „pred Kristom“. Cítiť z neho priam až mrazivý chlad. Chýba im iskra, nadšenie. Ono to opäť príde, ale až po stretnutí so Vzkrieseným. On k nim prichádza a pýta si niečo jesť. To Vzkriesený opäť prichádza za Svojimi a vždy nanovo im dokazuje, že je živý, vzkriesený, prítomný a súčasný! V tom ich „starom bytí“ nepoznanému Ježišovi však nemajú čo ponúknuť. Konštatujú – nemáme. To počujeme dosť často aj v cirkvi – nemáme čas, nemáme peniaze, ani chuť. Aké skľučujúce. Bez Krista ani nikdy mať nebudeme. Sme ozaj nahí, ako Peter v dnešnom príbehu. Potrebujeme rúcho spásy (Iz 61,10), Kristov zásah a hneď je všetkého nadostač. V príbehu sa všetko dáva do pohybu, až keď prichádza Kristus. Všetko pripravil, pahreba je rozložená. Od chladu v úvode po Ježišovom zásahu prichádza k ohromnému zvratu. On je Pánom každej situácie. Aj dnešného dňa. On nás vedie od stavu „nemáme!“ k bohatstvu Jeho darov milosti a stavu – „máme!“ Sme vďační, že máme pokoj s Bohom (R 5,1), že sme v rovnováhe.
Autor: Pavel Kušnír
Pieseň: ES 153


Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto. Izaiáš 45,22

On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 1.Jána 2,2


Ján 21,1-14 :: Modlíme sa za: Vrútky (Tu)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby