Zamyslenie na deň 4.7.2018

Ozeáš 11,1-11

1 Keď bol Izrael mladý, zamiloval som si ho; z Egypta som povolal svojho syna. 2 Čím viac som ich volal, tým viac odchádzali odo mňa. Obetovali baalom a kadili tesaným modlám, 3 hoci ja som učil chodiť Efrajima, ja som ich brával za ruky, ale nepoznali, že ja som ich uzdravoval, 4 priťahoval som ich ľudskými putami a povrazmi lásky. Bol som im ako tí, čo obľahčujú jarmo na ich lícach, nakláňal som sa k nim a kŕmil som ich. 5 Navrátia sa do Egypta, ale ich kráľom bude Aššúr, lebo sa nechceli vrátiť ku mne. 6 Meč bude zúriť po ich mestách, skoncuje s ich synmi a požerie ich pre ich predsavzatia. 7 Ľud môj sa trvalo odvracia odo mňa, preto je predurčený pre jarmo, ktoré nik nenadvihne. 8 Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efrajim, ako by som ťa vydal napospas, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Admu, naložiť s tebou ako s Ceboímom? Srdce sa obracia vo mne, súčasne pohol sa môj súcit. 9 Nenaplním svoj pálčivý hnev, nezničím opäť Efrajim. Však som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, a neprídem so zlosťou. 10 Pôjdu za Hospodinom. On bude revať ako lev. Keď bude revať, pribehnú s chvením synovia od západu. 11 Priženú sa s chvením z Egypta ako vták, ako holubica z Asýrie, dám im bývať vo vlastných domoch – znie výrok Hospodinov.


Otcovo milujúce srdce. Je to slovo z dávnej doby, ale akoby znelo dnes. Je to slovo živého Boha pre mňa, do môjho života. A je to zároveň slovo pre moju cirkev, do nášho cirkevného života. To mňa si zamiloval Boh v Ježišovi Kristovi! Aj mňa. A dal mi to vedieť už pri krste, keď som ešte ani nevnímal svet okolo seba. To mňa brával na ruky, mňa uzdravoval, to mňa si priťahoval putami lásky! Ale – to ja som vždy znovu utekal od Neho. Vždy som hľadal potešenie, múdrosť, silu u „iných“ mocností tohto sveta. Preto ma môj Boh občas vydal do rúk práve tým mocnostiam, ku ktorým som utekal. To boli chvíle, keď som sa cítil veľmi zle, to boli chvíle, keď som cítil život ako ťažké jarmo, keď som býval na dne… Aké je to úžasné, že Otcovo srdce ostáva otvorené! Že stále očakáva návrat Svojho dieťaťa! Aké je úžasné, že Jeho srdce je otvorené ešte stále aj pre moju cirkev! Aké je úžasné, že nás vychováva láskou v Ježišovi Kristovi! Všimnime si Jeho lásku aj dnes!
Autor: Jozef Grexa st.
Pieseň: ES 447


Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Žalm 103,1

Celé množstvo učeníkov začalo radostne mohutným hlasom chváliť Boha za všetky mocné činy, ktoré videli. Lukáš 19,37


Ezechiel 2,3-8a :: Modlíme sa za: Farná (Dn)