Podcast: Play in new window | Download (Duration: 8:12 — 7.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Samuelova 30,1-31
1 Na tretí deň, keď prišiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu, Amálékovia vtrhli do Negebu a do Ciklagu, Ciklag dobyli a vypálili ho. 2 Ženy, ktoré boli v ňom, odvliekli do zajatia, a to od najmladších po najstaršie. Nikoho nezabili, ale hnali ich, a tak šli svojou cestou. 3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, ajhľa, bolo vypálené a ženy, synovia i dcéry boli odvlečení do zajatia. 4 Vtedy Dávid a ľud, ktorý bol s ním, pustili sa do hlasného náreku, takže už nemali ani síl. 5 Obe Dávidove ženy boli odvlečené: Áchínóam Jezreelská a Abigajil, žena Nábála Karmelského. 6 Tak sa dostal Dávid do tiesne, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, pretože všetok ľud bol rozhorčený: jeden pre synov, druhý pre dcéry. Ale Dávid našiel posilu v Hospodinovi, svojom Bohu. 7 Vtedy Dávid povedal kňazovi Ebjátárovi, synovi Achímelechovmu: Prines mi efód. Ebjátár priniesol Dávidovi efód. 8 Dávid sa dopytoval Hospodina: Mám túto hordu prenasledovať? Dostihnem ju? Hospodin riekol: Prenasleduj, lebo iste ju dostihneš a ich vyslobodíš. 9 Nato Dávid odišiel so šesťsto mužmi; došli k potoku Bešór, niektorí však zaostali. 10 Dávid teda prenasledoval so štyristo mužmi. Dvesto mužov totiž zaostalo; natoľko boli ustatí, že nemohli prejsť cez potok Bešór. 11 Na poli našli Egypťana, priviedli ho k Dávidovi a dali mu najesť sa chleba a napiť vody. 12 Podali mu kus figového koláča a dve hrudky hrozienok. Keď si zajedol, prišiel k sebe, lebo už tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu. 13 Dávid mu povedal: Čí si ty a odkiaľ si? On odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha istého Amálékovca; môj pán ma opustil, pretože som pred tromi dňami ochorel. 14 Vtrhli sme do Negebu Keretejcov, aj do územia Júdu, aj do Negebu Kalébovcov, a Ciklag sme vypálili. 15 Vtedy mu Dávid povedal: Zaviedol by si ma k tej horde? On odpovedal: Na Boha mi prisahaj, že ma nezabiješ a nevydáš do rúk môjho pána; tak ťa privediem k tej horde. 16 Priviedol ho, a hľa, boli roztratení po celej krajine. Jedli, pili a tancovali nad všetkou tou veľkou korisťou, ktorú pobrali v krajine Filištíncov a v Judsku. 17 Dávid ich bil od úsvitu až do večera druhého dňa a neunikol z nich nikto, len štyristo mladých mužov, ktorí posadali na ťavy a ušli. 18 Tak oslobodil Dávid všetko, čo pobrali Amálékovci, a vyslobodil aj obidve svoje ženy. 19 Nechýbal im nikto, ani malý, ani veľký, ani synovia, ani dcéry a nič z koristi, ani z toho, čo im boli pobrali. Všetko to priviedol Dávid späť. 20 Dávid zajal všetky ovce a dobytok; a hnali ich pred ním volajúc: To je Dávidova korisť. 21 Keď prišiel Dávid k oným dvesto mužom, ktorí pre ustatosť nevládali ísť za ním, takže ich zanechal pri potoku Bešór, tí vyšli naproti Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním. Keď sa Dávid priblížil k ľudu, pozdravil ich. 22 Ale všetci zlí a naničhodní ľudia, ktorí šli s Dávidom, vyhlásili: Pretože nešli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme zachránili, ale každému len jeho ženu a synov; nech si ich poberú a odídu. 23 Dávid však povedal: Nerobte tak, bratia moji, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás zachránil a vydal do našich rúk hordu, ktorá vytiahla proti nám. 24 Ktože vás poslúchne v tejto veci? Rovnaký bude podiel toho, ktorý šiel do boja, i podiel toho, ktorý ostal pri batožine. Rovnako sa podelia. 25 Tak to bývalo od toho dňa i naďalej a urobil z toho zákon a obyčaj v Izraeli až dodnes. 26 Keď Dávid prišiel do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, s odkazom: Tu máte dar z koristi z Hospodinových nepriateľov. 27 Tým, ktorí boli v Bételi, v Rámót-Negebe, tým, ktorí boli v Jattíre, 28 v Aróéri, a ktorí boli v Sifmóte, v Eštémóe, 29 v Rachále, v mestách Jerachmeélovcov, v mestách Kénijcov, 30 tým, ktorí boli v Chorme, v Bór-Ášane, v Atáku, 31 v Chebróne a na všetkých miestach, po ktorých chodieval Dávid a jeho mužovia.
Rovnosť. Máte pocit, že by sme si boli rovní? Skôr sa stretávame s tým, že sú „rovní“ a „rovnejší“… To je jedno, v akej oblasti. Či cirkevnej, alebo necirkevnej. – – A takýto pocit nerovnosti mali aj Dávidovi muži. Veď prečo by sa mali deliť s tými, ktorí neboli pri zisku koristi? Nemajú na to právo! Veď tam neboli. Nie je to spravodlivé. – – Poznáme aj to. Ako radi by sme Pánu Bohu rozkázali, aby zadosťučinil spravodlivosti aj pre nás! Zdá sa nám tu byť mnoho toho nespravodlivého. My by sme to urobili lepšie… Ale nebolo by to sebecké? Bolo by to spravodlivé? Pre koho? Je to tak, ako s počasím. Niektorí chceme zimu, iní teplo, potom dážď a iní slnko… Kto nám vyhovie?! Vďaka Pánu Bohu, že nemusíme rozhodovať, napríklad aj o počasí, lebo to by dopadlo zle. A tak isto aj to, čo Pán Boh robí v našom živote, má zmysel. Možno sa nám to zdá nespravodlivé, ale Pán Boh najlepšie vie, čo je pre nás užitočné a dobré. Je to niekedy ťažké prijať, ale čím skôr to prijmeme, tým lepšie pre nás. – – To isté Pán Ježiš hovorí o tých, ktorí boli najatí na prácu na vinici: „Či si sa nezjednal so mnou…?“ Tak sa nesťažujme, ale vezmime to, čo nám Pán Boh dáva ako dar a skúsme ním poslúžiť ďalej!
Modlitba: Ďakujeme, Bože, za dary, hoci sme si zaslúžili iba smrť, lebo hrešíme! Ďakujeme, že dávaš viac, než nám podľa práva patrí! Amen.
Pieseň: ES 386
Autor: Emília Völgyiová
Oni, pravda, hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení. Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako Svoj ľud. Ezechiel 37,11-12
Ježiš hovorí: Prichádza hodina, (už) je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. Ján 5,25
2.Korintským 4,11-18 :: Modlíme sa za: Liptovský Peter (Lo)
