Zamyslenie na deň 4.11.2019

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Jób 31,1-40

1 Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu? 2 Aký údel by som mal od Boha zhora a dedičstvo od Všemohúceho z výšin? 3 Nehrozí záhuba nešľachetnému a nešťastie činiteľovi neprávosti? 4 Či On nevidí moje cesty, nepočíta všetky moje kroky? 5 Ak som sa správal klamlivo, ak moja noha hnala sa za podvodom, 6 nech ma Boh odváži na spravodlivej váhe a nech pozná moju nevinu. 7 Ak sa môj krok odchýlil z cesty a moje srdce išlo za očami, ak mi na rukách lipne dáka škvrna, 8 potom nech iný poje, čo ja nesejem, nech je vykorenené, čo mne vyrastie. 9 Ak sa moje srdce dalo zvábiť ženou, ak som striehol pri dverách blížneho, 10 nech moja žena melie inému a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11 Bol by to iste hanebný čin a vina zrelá pred sudcov; 12 bol by to oheň, ktorý zožiera až po miesto zániku, a všetku moju úrodu by zničil do koreňa. 13 Ak som nedbal na právo svojho sluhu alebo služobnice, keď mali so mnou spor, 14 čo by som robil, keby povstal Boh, čo by som Mu odpovedal, keby ma skúmal? 15 Či môj Tvorca nestvoril v živote aj jeho? Či nás ten istý nestvárnil v lone matky? 16 Ak som odmietol žiadosť núdzneho a ak som vdovám kormútil oči, 17 ak som sám jedával svoju skyvu, a nejedol z nej aj osirelý 18 – veď od mojej mladosti som ho vychovával ako otec, od života matky som ho viedol – 19 ak som videl hynúceho bez odevu a chudobného bez prikrývky, 20 ak ma nežehnali jeho bedrá a nezohrial sa z vlny mojich jahniat, 21 ak som sa zahnal rukou na sirotu, lebo som zazrel v bráne pomoc pre seba, 22 nech mi odpadne plece od šije, nech sa mi rameno vylomí z kĺbu. 23 Lebo strach som mal pred Božím trestom; nebol by som zniesol Jeho velebu. 24 Ak som skladal dôveru v zlato a rýdze zlato som nazýval svojím útočiskom; 25 ak som sa radoval, že moje bohatstvo je veľké a že moja ruka mnoho získala, 26 ak som videl, ako žiari svetlo slnka a ako nádherne sa šinie mesiac, 27 ak moje srdce tajne zviesť sa dalo, takže by som rukou bozky posielal, 28 aj to by bola vina súca pred sudcov, lebo bol by som zaprel Boha tam hore. 29 Ak som sa tešil zo záhuby nepriateľa, alebo plesal, ak ho stihlo nešťastie, 30 ale nedovolil som svojim ústam zhrešiť, tak, že by som žiadal naňho kliatbu. 31 Vskutku, chlapi z môjho stanu hovorili: Či je niekto, kto sa nenasýtil mäsom od neho? 32 Cudzí človek nenocoval na ulici, svoje dvere otváral som pocestnému. 33 Ak som zakrýval ako Adam svoje priestupky, aby som v hrudi tajil svoju vinu, 34 mohol by som sa ľakať veľkého davu a opovrhnutie pokolení by ma mohlo strašiť; umĺkol by som a nevyšiel zo dverí. 35 Kiežby ma niekto vypočul! Tu je môj podpis. Nech mi odpovie Všemohúci, aj obžalobný spis, čo napísal môj odporca. 36 Iste by som to vzal na plece, priviazal by som si to ako korunu. 37 Jemu by som oznámil počet svojich krokov, ako knieža by som predstúpil pred Neho. 38 Ak moja roľa kričí proti mne a jej brázdy plačú s ňou, 39 ak som jej úrodu bezplatne požíval a jej majiteľom život vyhášal, 40 nech miesto pšenice bodľač vyrastá a miesto jačmeňa bolehlav. Končia sa reči Jóbove.


Vnútorné upratovanie. Pán Boh vkladá do nášho života chvíle, kedy nás On aj naše vlastné svedomie vedie ku skúmaniu svojho vnútra. Niekedy sú tieto situácie také vážne, že sme nútení pootvárať dvere aj na tých najskrytejších komnatách svojho srdca. Takto ich „prevetral“ aj Jób, no v danej chvíli si nebol vedomý ničoho zlého. Kiež by sme aj my mohli čo najčastejšie takto zhodnotiť vlastný život, a pritom byť k sebe úprimní. Väčšinou však vypláva na povrch niečo, čo treba vyznať a opustiť. Môže to byť otázka našich očí a pohľadov, inokedy je to náš jazyk a jeho rýchlosť, niekedy sú to naše postoje, keď seba staviame vyššie, než by bolo treba, inokedy nevšímavosť voči tým, ktorí potrebujú našu pomoc, alebo sme možno dospeli až k otvorenému sebectvu, či zlomyseľnosti…? Raz je to „len“ myšlienka, druhý raz slovo, inokedy to „dotiahneme“ až ku zlému skutku. Dôležité je, nenechať to „zaschnúť“ ako špinu na tanieri, pretože čím dlhšie to odkladáme, tým ťažšie sa to dá „zmyť“… Kríž Pána Ježiša je to najlepšie miesto, kde môžeme takúto špinu zmyť a odchádzať zmierení, s pokojom v srdci a novou radosťou zo života.
Modlitba: Duchu Svätý, Duchu pravdy. Presvecuj naše vnútro, nech nežijeme v klame. Ďakujeme za odpustenie v Kristovi, lebo môžeme otvárať srdce bez obáv. Amen.
Pieseň: ES 305
Autor: Radomír Vařák


Ale milosť Hospodinova je od vekov až na veky nad tými, ktorí sa Ho boja, a Jeho spravodlivosť aj na detných deťoch, na tých, čo Jemu zmluvu zachovávajú. Žalm 103,17-18

Len nažívajte tak, ako je hodné evanjelia Kristovho. Filipským 1,27


2.Tesalonickým 3,6-13 :: Modlíme sa za: Banská Bystrica (Zv)