Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:54 — 4.5MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1. slávnosť veľkonočná – Pascha
Kristus hovorí: „Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekova mám kľúče smrti a podsvetia.“ Zjavenie Jána 1,18
Marek 16,1-8
1 Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. 2 Včasráno prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka, prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ 4 Keď zdvihli zrak, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha a zľakli sa. 6 No on im povedal: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila hrôza a úžas. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Veľkonočné ženy rozprávajú. Vonné masti boli prejavom úcty a snahy zúfalo zadržať to, čo sa stalo neodvratným. Mnohí ľudia kráčajú v živote s takýmito masťami, skrze ktoré sa snažia aspoň prehlušiť pach smrti. K čomu všetkému každodenne privoniame, a pritom žijeme, ako by sme tu mali žiť naveky. Mnohí sa ženú za peniazmi a vôňa peňazí ich pohltila natoľko, že zabudli na skutočnosť, že ich cesta života vedie tak, ako cesta veľkonočných žien – k hrobu. Mnohým stačí, ak majú plné brucho, ak ich vôňa materiálnych vecí omamuje natoľko, že si neuvedomujú, že aj oni dýchajú vôňou pominuteľnosti. Niekto kráča k hrobu ako sebec, nevidiac potreby blížnych, nevidiac Boha vo svojom živote a vonia mu všetko, čo je dobré len pre neho. Pri jeho hrobe cítiť vôňu opustenosti a prázdnoty. Koľkokrát ľudia až pri vlastnej smrti zistia, že vonné veci ich života nakoniec stratili svoj význam a zmysel. Avšak v dnešné ráno do celého sveta znie jedinečné posolstvo: Posledné slovo nemá smrť, ale Božia moc: Moc, ktorá odvaľuje kamene od hrobu, moc, ktorá prináša svetlo nádeje. – – V texte čítame, že kameň odvalil anjel. Čo alebo kto je anjelom nášho života? Možno tým anjelom je človek, ktorý v žiarivom rúchu lásky, prijatia a porozumenia nám otvára cestu pochopenia. Boh pôsobí Svojimi anjelskými zásahmi cez rôzne situácie, chvíle a príbehy života, niekedy stačí malý impulz.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si mocnejší ako smrť. Odpusť, že sa jej niekedy bojím, a to mi bráni žiť lepšie pre Teba. Posilňuj vo mne vieru, lásku a nádej. Amen.
Pieseň: ES 700
Autor: Peter Mihoč
Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. Izaiáš 42,16
Ježiš vzal chlieb, dobrorečil Bohu, lámal a podával im. Vtom sa im otvorili oči a spoznali Ho. Lukáš 24,30-31
1.Korinťanom 15,1-11 • 1.Samuelova 2,1-8a • Modlíme sa za: Rimavský seniorát
