Zamyslenie na deň 30.6.2018

Ozeáš 8,1-14

1 Poplašný roh k ústam! Sup sa vrhá na dom Hospodinov, lebo prestúpili moju zmluvu, spreneverili sa môjmu naučeniu. 2 Volajú ku mne: Bože môj! My Izraelci Ťa poznáme. 3 Izrael odvrhol dobré, nepriateľ ho bude stíhať. 4 Dosadili kráľov, ale bezo mňa, ustanovili si kniežatá, ale bez môjho vedomia. Zo svojho striebra a zlata narobili modly na vlastnú skazu. 5 Samária, zavrhujem tvoje teľa; môj hnev blčí proti nim. Kedyže budú môcť byť už čistí? 6 Veď ono pochádza z Izraela. Remeselník ho zhotovil, a nie je to Boh. Teľa Samárie bude roztrieskané na íverky. 7 Pretože sejú vietor, budú žať víchor. Steblo nebude mať zrno, nedonesie múku, a ak aj urodí, cudzinci to zhltnú. 8 Pohltený je Izrael, medzi národmi znamená teraz toľko ako nežiadúca nádoba. 9 Lebo išli do Asýrska; Efrajim je osamelý divý osol. Najíma si milencov. 10 Aj keď ich najímajú medzi národmi, teraz ich predsa pozbieram. Nakrátko prestanú pomazávať kráľa a kniežatá. 11 Pretože si Efrajim rozmnožil oltáre, stali sa mu oltármi na hriech. 12 Ak im predpíšem množstvo príkazov, len za cudzie ich pokladajú. 13 Milujú obete, obetujú a jedia mäso; ale Hospodin nemá v nich zaľúbenie. Teraz si spomenie na ich neprávosť a potrestá ich hriechy; musia sa vrátiť do Egypta. 14 Izrael zabudol na svojho Tvorcu a nastaval si chrámy. A Júda zriadil mnoho opevnených miest, ale ja pošlem oheň na jeho mestá, a ten strávi ich paláce.


Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. „Poplašný roh k ústam!… Dosadili kráľov, ale bezo mňa, ustanovili si kniežatá, ale bez môjho vedomia… Pretože sejú vietor, budú žať víchor… Izrael zabudol na svojho Tvorcu…“ (v.1a,4a,7a,14a). Tvrdé slová proroka Ozeáša, staré takmer tri tisícročia (Ozeáš žil v 8. st. pred Kristom), ale ako keby ich hlásal včera a videl našu situáciu… Ako je možné – vtedy i dnes – že sa Boží ľud takto odkloní od Hospodina? V Zjavení Jána, v liste efezskému cirkevnému zboru je o. i. napísané: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a čiň prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím“ (Zjav 2,4-6). Vieme, že napomenutie načas zachránilo zbor, ale neskôr došlo k onomu „pohnutiu svietnikom“ a zbor v Efeze bol zničený… Nech je nám to mementom aj v dnešnej dobe! Pán Ježiš vyzdvihuje (kresťanský) odpor voči skutkom mikulášencov. O nich vieme len to, čo je zachytené v Zjavení Jána, ostatné sú len dohady. Tri rôzne paralely v rozmedzí takmer troch tisícročí a stále rovnaký „koreň“ problému: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku“…
Autor: Jana Mináčová-Martincová
Pieseň: ES 448


V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine! Žalm 9,11

Pavol píše: Pán však stál pri mne a posilnil ma. 2.Timoteovi 4,17


Lukáš 7,24-30 :: Modlíme sa za: Dudince (Ho)