Zamyslenie na deň 30.3.2019

1.Samuelova 25,1-17

1 Keď Samuel zomrel, celý Izrael sa zhromaždil a trúchlil nad ním. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Párán. 2 V Máóne bol istý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmele; tento muž bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol pri strihaní svojich oviec v Karmele. 3 Muž sa volal Nábál, jeho žena sa volala Abigajil. Bola to žena veľmi rozumná a pekná; jej muž však bol surový a zlomyseľný; bol z rodu Kálebovho. 4 Dávid sa dopočul na púšti, že si Nábál strihá ovce. 5 Vtedy Dávid poslal desať mládencov a povedal im: Choďte do Karmelu, a keď prídete k Nábálovi, pozdravte ho v mojom mene. 6 Takto povedzte môjmu bratovi: Pokoj tebe a pokoj tvojmu domu; pokoj všetkému, čo je tvoje! 7 Práve som počul, že máš strihačov. Kedysi tvoji pastieri bývali s nami, nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo nikdy, po celý čas, čo boli v Karmele. 8 Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti! Nech títo mládenci nájdu priazeň v tvojich očiach, veď sme prišli v dobrý deň. Daj, prosíme, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi, čo máš po ruke. 9 Keď Dávidovi služobníci prišli, porozprávali v mene Dávidovom všetky tie slová Nábálovi, a čakali. 10 Nato Nábál odpovedal Dávidovým služobníkom: Kto je Dávid a kto je syn Izajov? Dnes je mnoho takých sluhov, ktorí ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso z dobytka, ktorý som pobil pre svojich strihačov, a dať mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú? 12 Nato sa mládenci Dávidovi obrátili a šli svojou cestou. Keď prišli, rozpovedali Dávidovi všetko, čo sa stalo. 13 Nato povedal Dávid svojim služobníkom: Nech si každý pripáše svoj meč. Každý si pripásal meč. Aj Dávid si pripásal svoj meč. Vtedy tiahlo za Dávidom asi štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri batožine. 14 Nábálovej žene Abigajil však oznámil jeden zo sluhov: Hľa, Dávid poslal z púšte poslov pozdraviť nášho pána, ale on sa na nich osopil. 15 Títo mužovia boli veľmi dobrí, nikdy nám neublížili a nič sa nám nestratilo, nikdy, po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli na púšti. 16 Boli múrom okolo nás v noci i vo dne, po všetky dni, čo sme s nimi pásli stádo. 17 Preto si teraz rozmysli a uváž, čo máš robiť, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je už hotovou vecou, no on je taký zloduch, že sa s ním nedá ani hovoriť.


Tvrdosť srdca. Saul bol síce kráľ, ale duchovným vodcom národa bol Samuel. Samuel v mladosti aj v starobe pozorne počúval Boha a riadil sa Jeho slovom, aby jeho srdce nespyšnelo. Po Samuelovej smrti národ zostal bez duchovného vedenia až do chvíle, keď na trón nastúpil Dávid. Nábal, z nášho príbehu, bol tvrdého a surového srdca. Vôbec si nevšimol požehnanie od Hospodina, keď mal v nepriamej službe ochranu stád a čeľade od Dávida a jeho mužov. Nábal si viac cenil veci, ktoré mal, ako svoj charakter! Podľa vtedajšieho nepísaného zákona bola pohostinnosť vecou cti. A nasýtiť pútnikov bez ohľadu na to, koľko ich je. Tieto vymenené hodnoty u Nábala – materializmus za duchovno – mu nedovolili vidieť a žiť srdcom požehnanie, ktoré sa mu dostalo cez Dávidovu prítomnosť. Pravdu vymenil za klamstvo: „Kto je Dávid a kto je syn Izajov?“ Vždy, keď vymeníme pravdu za polopravdu, klamstvo, ignoranciu, vkráda sa do nášho srdca temnota, hriech, pod tlakom ktorého tvrdne naše srdce a vidíme len svoje potreby – veci. Hospodin zasiahol, poslal Abigail, Nábalovu ženu, aby Dávid neprelial krv. Človek nemusí mať nijaký dôstojný titul, aby mohol plniť dôležitú úlohu. Takouto úlohou služby je pokorné srdce pred Bohom aj ľuďmi. „Lebo čo prospeje človeku, keby si aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?“ (Lk 9,23).
Modlitba: Pane Ježišu! Ďakujeme, že si vystúpil k Otcovi, aby si aj nás posadil k Nemu tam, hore, nad materializmus! Nad uctievanie pozemských vecí. Daj, aby sme mali radosť najmä z Teba a z Tvojej rady! Amen.
Pieseň: ES 456
Autor: Dušan Valko


Nechoď za väčšinou páchať zlo. 2.Mojžišova 23,2

Bratská láska nech trvá! Židom 13,1


Galatským 6,(11-13)14-18 :: Modlíme sa za: Liptovský Ján (Lo)