Zamyslenie na deň 3.5.2019

Rímskym 15,14-21

14 Aj ja som presvedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste plní dobrotivosti, naplnení každou známosťou a schopní aj napomínať sa navzájom. 15 Ale napísal som vám, bratia, o niečo smelšie, rozpomínajúc sa na vás podľa milosti, ktorej sa mi dostalo od Boha: 16 aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi vo svätej službe pri evanjeliu Božom, aby sa pohania stali príjemnou obeťou posvätenou Duchom Svätým. 17 Vo veciach Božích môžem sa teda chváliť Kristom Ježišom. 18 Neodvážim sa totiž hovoriť niečo, čo by Kristus na získanie pohanov k poslušnosti nebol vykonal skrze mňa slovom a skutkom, 19 mocou znamení a zázrakov v moci Ducha Svätého. Takže počnúc od Jeruzalema a zôkol-vôkol až po Ilýriu rozšíril som evanjelium Kristovo. 20 A tak pokladal som si za česť zvestovať evanjelium nie tam, kde Kristus bol známy, aby som nebudoval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané: Tí, ktorým nič nebolo zvestované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo neslýchali, porozumejú.


Vyjdime von a oslovme ľudí! O našej krajine sa hovorí ako o kresťanskej. Väčšina nášho obyvateľstva sa hlási ku Kristovi, hoci čísla v tabuľkách klesajú. Žijeme však ako kresťania? Denne sa stretávame s mnohými paradoxami, ktoré vravia skôr o opaku (nosíme náramky proti urieknutiu, uväzujeme si červené stužky na kočík, klopeme si na bradu, čelo a pod.). Líšime sa od nášho okolia, ktoré tvrdí, že nikomu a ničomu neverí, a predsa sa sústreďuje na rôzne povery? Je aj pre nás Kristus iba historickou postavou a myslíme si, že „Bohu treba pomôcť“? Alebo prezentujeme živého Boha, v ktorom nachádzame nádej i záchranu? Môžeme o sebe povedať to, čo Pavol o rímskych kresťanoch (v.14)? Ak áno, tak aj my podobne, ako Pavol, by sme mali byť Kristovými služobníkmi. Mali by sme ľuďom okolo nás svedčiť o Kristovi. Nielen tým, ktorí patria do nášho spoločenstva, ktorí navštevujú náš chrám! To je pôda, kde sa cítime pomerne bezpečne. Mali by sme z neho vyjsť von a osloviť tých, čo stoja vonku, čo sú opodiaľ a potrebujú rôzne pomocné „barličky“ v podobe šnúročiek, rôznych povier a predsudkov. Tak, ako Pavol išiel medzi pohanov zvestovať živého Krista! Nie vždy to mal ľahké. Ani my to nebudeme mať vždy ľahké, ale aj my máme za úlohu napĺňať slová Písma: „Tí, ktorým nič nebolo zvestované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo neslýchali, porozumejú.“
Modlitba: Odpusť nám, Bože, že málo zvestujeme Teba. Viac myslíme na seba a svoje výkony, alebo iné veci, čo vymysleli, či vytvorili ľudia. Dávame sa Tvojmu Duchu, nech koná v našom živote a vedie nás ku svedectvu. Amen.
Pieseň: ES 565
Autor: Miroslava Marčeková


Dokážem sa ako Svätý pred zrakmi pohanov. A poznáte, že ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. Ezechiel 20,41.42

Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Matúš 28,20


1.Petra 2,1-10 :: Modlíme sa za: Myjava (My)