Zamyslenie na deň 29.5.2016

1. nedeľa po Svätej Trojici
Kristus hovorí Svojim učeníkom: Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Lukáš 10,16


1.JÁN 4,16B-21

Boh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.   17  V tom sa stala dokonalou láska pri nás, aby sme mali dôveru v deň súdu, pretože aký je On, takí sme aj my v tomto svete.   18  V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.   19  My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.   20  Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel?   21  A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.


Láska vyháňa strach a nenávisť. V Denníku N vyšiel článok o tom, prečo sa veriaci boja ateistov. Za negatívnymi pocitmi voči ateistom nie je iba nedôvera k cudzej skupine, s ktorou sa veriaci neidentifikujú. Najnovší výskum Cooreyho Cooka z Washingtonskej Univerzity ukazuje, že predsudky voči nim môžu prameniť z existenciálnych obáv zo smrti. Ľudia sa smrti desia a aj preto sú ateisti, ktorí neveria v posmrtný život, pre nich istou hrozbou. Keď píše apoštol Ján o strachu, používa grécke slovo kolasis, ktoré môžeme preložiť ako niečo, čo nám spôsobuje muky, utrpenie. Človek sa môže smrti tak strašne báť, až trpí depresiami a úzkosťou. V jednej piesni spievame: „Kdo mne z pout mých, ven vyvodí, kdo ta pouta odstraní? Jenom láska vysvobodí, láska strachu pozbaví.“ Boh je Láska, ktorá na Golgote zlomila moc smrti. Máme nádej, že smrťou sa nič nekončí, ba práve naopak – že to najkrajšie ešte len príde. Láska však zaháňa nielen strach, ale aj nenávisť (v. 20). Nemôžeme tvrdiť, že milujeme Boha, ak nenávidíme ľudí. Ján Kalvín povedal: „Je falošným vyťahovaním sa, keď niekto hovorí, že miluje Boha, ale zanedbáva Jeho obraz, ktorý má pred očami.“ Svoju lásku voči Bohu máme dokázať nesebeckou láskou voči ľuďom, aj za predpokladu, že sa s nimi nemôžeme a nevieme vždy identifikovať.
Autor: Emília Mihočová
Pieseň: ES 245


K Tebe vystieram svoje ruky; k Tebe svoju dušu ako vyprahnutú zem. Žalm 143,6

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Matúš 11,28


LUKÁŠ 16,19-31 :: ŽALM 133 :: MODLÍME SA ZA: EVANJELICKÚ DIAKONIU