Zamyslenie na deň 29.10.2019

Jób 9,1-35

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2 Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? 3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. 4 Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? 5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. 6 Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. 7 On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. 8 On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. 9 On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. 10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. 11 Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám. 12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš? 13 Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby. 14 O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu? 15 Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. 16 Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. 17 Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, 18 nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou. 19 Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá? 20 Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. 21 Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom. 22 Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec. 23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných. 24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda? 25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. 26 Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť. 27 Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa, 28 ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš. 29 Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať? 30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, 31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť. 32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd! 33 Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch. 34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; 35 potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.


Naozaj ma neberieš vážne? Jób akoby s jemným nádychom irónie odpovedá: „Veď toto všetko ja viem, tieto múdre reči poznám, no nič z toho mi nedáva odpoveď na moju otázku, aký dôvod a zmysel má moje utrpenie…?“ Jóbova trpká skúsenosť je, že ak aj Boha oslovuje, či doslova obžalúva, Boh mlčí. Vie aj to, že nie je rovný Bohu, že Boh človeka nekonečne presahuje Svojou mocou aj silou. „Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou“ (v.16-18). Jób však nemieni rezignovať… Možno až príliš smelo „vyzýva“ Boha. Ide mu o poznanie a pravdu. A v tom si od neho môžeme brať príklad aj my – aspoň pre mňa osobne je povzbudením. Nástojčivo si kladie otázku: „Prečo? Aký to má všetko zmysel?“ Aj keď z Jóbovho vyznania možno badať akúsi rezignáciu, on sa aj tak dovoláva Božieho slova. Som si istý, že sa Ho smieme dovolávať aj my. Bože, neviem, aký má zmysel moje utrpenie, moje ťažkosti, ale Ty to vieš! Nenechávaj nás v temnote, ale otvor nám cestu poznania a pochopenia Tvojho plánu, ale najmä Tvojej lásky! A ešte jedno poučenie by sme si mali osvojiť: Božia láska je ako Slnko – ona žiari, hoc´ aj načas prikrytá chmárami pokušenia a skúšok.
Modlitba: Bože, odpusť, že niekedy sme ako Jób, čo je bitý diablom a viní z toho Boha. Prosíme, daj nám chápať duchovný zápas, ktorý prebieha okolo nás a pomôž nám spoznávať Tvoju dobrotu. Amen.
Pieseň: ES 652
Autor: Viliam Solárik


Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti. Jonáš 2,9

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Matúš 6,24


Lukáš 5,12-16 :: Modlíme sa za: Adamovské Kochanovce (Po)