Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:13 — 5.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jób 8,1-22
1 Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: 2 Dokedy budeš takto hovoriť? Slová tvojich úst sú ako prudký vietor. 3 Vari Boh prevracia právo, alebo Všemohúci prekrúca spravodlivosť? 4 Ak sa tvoji synovia prehrešili proti Nemu, On ich vydal do moci ich vlastnej viny. 5 Ale ak budeš hľadať Boha a Všemocného budeš prosiť o milosť, 6 ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane kvôli tebe a znovu zriadi príbytok tvojej spravodlivosti. 7 Ak aj tvoj počiatok bude chatrný, tvoja budúcnosť bude veľká. 8 Pýtaj sa len predošlých pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! 9 Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. 10 Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca. 11 Či rastie papyrus bez močiara, či vyrastie šachor bez vody? 12 Ešte je v puku, prv než ho zrežú, uschne skôr ako ostatná tráva. 13 Tak sa stane všetkým, ktorí zabúdajú na Boha, a zanikne nádej hanobníka, 14 ktorý na nitke stavia všetko svoje dúfanie a na pavučine svoju dôveru. 15 Oprie sa o svoj dom, ale ten neobstojí, chytí sa ho, ale ten neostane stáť. 16 Plný miazgy stojí na slnku a jeho výhonky sa rozrastajú nad záhradou. 17 Korene sa mu predierajú hŕbou kamenia, i medzi skalami sa zachytáva. 18 Ak ho niekto vykynoží z jeho miesta, i to ho zaprie: Ani som ťa nevidelo. 19 To je, hľa, radosť jeho života; a zo zeme už rastie iný. 20 Ajhľa, Boh nezavrhne bezúhonného a neupevňuje ruku zločincov. 21 Ešte ti naplní ústa smiechom i tvoje pery zvučným jasotom. 22 Tí, čo ťa nenávidia, oblečú sa v hanbu, a stanu bezbožných už niet.
Ľudský súd. Zoči-voči utrpeniu, ktoré prichádza zdanlivo bezdôvodne, je človek bezradný. Traja Jóbovi známi, ktorí prichádzajú za svojím trpiacim priateľom, s ním najprv zotrvajú v tichosti, ale len čo otvoria ústa, trpiacemu Jóbovi iba priťažia. Odvolávajú sa na akýsi zákon akcie a reakcie. Jóbova „akcia“, teda nejaký dobre skrývaný lapsus, hriech, vyvoláva Božiu „reakciu“ – trest, utrpenie, ktorého účinok musí Jób znášať. Na prvý pohľad to má logiku. Bildad nepochybuje o Božej spravodlivosti v takomto zmysle a dovoláva sa „múdrosti otcov“ (v.8). „Jób, nič si nevymýšľaj, musel si mať ‚maslo na hlave‘, lebo by ťa nepostihla táto katastrofa. A tvoji synovia zrejme tiež…“ – tak znie Bildadov záver. Je tu však jedno „ale“! A to „ale“ je v tom, že Bildad nevidel súvislosti a nechcel prijať fakt, že Boh má s človekom plán, ktorého súčasťou je neraz aj utrpenie. Namiesto súcitu a slov povzbudenia na neho doráža tzv. múdrosťami… Toto je aj našou tragédiou. Sme prirýchli vo svojich súdoch a úsudkoch. Nejeden z nás povie na margo trpiaceho: „Dobre sa mu stalo, veď si to zaslúžil za svoje hriechy!“, a pritom ešte radi rozmažeme skutočné alebo domnelé prešľapy dotyčného, a to bez toho, že by sme čokoľvek vedeli o utrpení ktoréhokoľvek z našich súrodencov v Kristovi.
Modlitba: Bože, odpusť nám, keď sme prirýchli k posudzovaniu a odsudzovaniu, ako bol Bildad a ostatní Jóbovi priatelia! Amen
Pieseň: ES 520
Autor: Viliam Solárik
Ľud, ktorý pozná svojho Boha, ostane pevný a bude podľa toho konať. Daniel 11,32
Ježiš hovorí: Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Matúš 5,16
2.Mojžišova 15,22-27 :: Modlíme sa za: Ábelová (No)
