Zamyslenie na deň 29.1.2018

5.Mojžišova 9,1-14

1 Počuj, Izrael, ty chceš dnes prejsť cez Jordán, aby si vtiahol a ovládol národy väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a po nebo opevnené, 2 ľud veľký a urastený, Anákovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: Kto obstojí pred Anákovcami? 3 Tak vedz dnes, že Hospodin, tvoj Boh, ide pred tebou. On je stravujúci oheň; On ich vyhubí, On ich pokorí pred tebou, a ty ich vyženieš a rýchlo zničíš, ako ti hovoril Hospodin. 4 Keď ich Hospodin, tvoj Boh, zaženie spred teba, nemysli si v srdci: Pre moju spravodlivosť ma priviedol Hospodin zaujať túto krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba. 5 Nie pre svoju spravodlivosť a úprimné srdce prichádzaš zabrať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyháňa ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba, aby splnil slovo, ktoré prísahou dal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6 Tak vedz, že nie pre tvoju spravodlivosť dáva ti Hospodin zabrať túto dobrú krajinu; veď ty si tvrdohlavý ľud.

7 Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti; odo dňa, čo si vyšiel z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi. 8 Keď ste na Chórebe hnevali Hospodina, tak sa rozhneval na vás, že vás chcel vyhubiť. 9 Keď som vystúpil na vrch, aby som prijal kamenné dosky – dosky zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami – pobudol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb, ani vodu som nepil. 10 Hospodin mi dal dve kamenné dosky popísané Božím prstom, a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia hovoril Hospodin na vrchu z ohňa. 11 Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal Hospodin dve kamenné dosky – dosky zmluvy. 12 Riekol mi Hospodin: Vstaň, rýchlo zostúp odtiaľto, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Chytro odbočili z cesty, ktorú som im prikázal, a zhotovili si liatu modlu. 13 Vtedy mi riekol Hospodin: Videl som tento ľud; veru je to ľud tvrdohlavý. 14 Nechaj ma, vyhubím ich a vytriem ich meno spod nebies; teba však urobím národom mocnejším a početnejším, ako sú oni.


Vďaka Bohu. Vždy sme radi, keď sa niečo podarí, obzvlášť vtedy, keď sme sa toho obávali. Keď daná vec prevyšovala naše kapacity a možnosti a my sme len dúfali, že to dopadne dobre. Dobytie a obsadenie Kanaánu bola veľká vec. Aj príliš náročná. Obrovskí Anákovci boli obávanou hrozbou. Ale Izraeliti mali krajinu Bohom zasľúbenú. No už dopredu ich Mojžiš varuje pred pýchou a samospravodlivosťou. Uvedomuje si, aké je ľudské srdce. Ak príde nakoniec čas úspechu a oslavy, veľmi rýchlo si dokážeme pohladiť ego a vyjadriť spokojnosť sami so sebou. A tak Mojžiš už dopredu vyzýva svojich bratov a sestry k tomu, aby si pri obsadení Kanaánu nemysleli, že ak sa niečo také podarilo, tak preto, lebo Boh im to bol dlžný kvôli ich zbožnému životu. Je to inak. Boh to robí kvôli Svojej vernosti. Podobné je to aj s nami. Boh nám nič nedlží. Pamätajme na Mojžišove slová vždy, keď sa niečo dobre podarí – či už v našom kresťanskom žití alebo pri prekonaní niečoho „veľkého“! Nezabudnime si vtedy pripomenúť aj verejne vypovedať, Komu za to vďačíme! Dnešný biblický text nie je v protiklade s radosťou z dobrých momentov, len sa snaží uchrániť srdce pred pýchou.
Autor: Tomáš Valašík
Pieseň: ES 495


Potom im dám jedno srdce a nového Ducha vložím do ich vnútra. Ezechiel 11,19

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 2.Korintským 5,17


Lukáš 19,1-10 :: Modlíme sa za: Senica – Čáčov (My)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby