Zamyslenie na deň 29.1.2017

4. nedeľa po Zjavení
Poďte a pozrite sa na skutky Božie, úžasný je vo svojom konaní voči ľuďom. Žalm 66,5


Matúš 14,22-33

22 Potom rozkázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori. 26 Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. 27 Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! 28 Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. 29 Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! 31 Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? 32 Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. 33 A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde, Syn Boží si!


Viera pre život. Raz som na kúpalisku stál na okraji 10 metrovej veže a váhal, či skočiť. Musel som pozbierať všetky zvyšky odvahy, aby som si nespravil hanbu a nevracal sa po schodoch späť. Odvahu musel mať aj Peter, keď sa na Ježišovo zavolanie rozhodol vykročiť z loďky na more, aj keď bola búrka a tma. Peter bol odvážny učeník. Bol tým, ktorý na Ježišovu obranu tasil meč proti presile, aj keď sa všetci učeníci rozutekali, on šiel po Ježišovom zajatí za Ním až na dvor veľkňaza. Petrova odvaha sa však skončila strachom a obavami o svoj život. A potom prišlo zlyhanie. Na dvore veľkňaza zaprel Ježiša a na mori sa začal topiť po tom, čo si viac všímal vietor, ako Ježiša. Musel kričať: „Pane, zachráň ma.“ A Ježiš mu slovami: „maloverný, prečo si pochyboval“, ukázal, že odvaha, založená na viere v seba, nestačí. – Možno sa aj ty považuješ za odvážneho človeka. Robíš veci, ktorých sa iní boja, nebojíš sa výziev, ani ľudí a ich „posudzovania“. Lenže môže nastať situácia, s ktorou si nebudeš vedieť rady. Choroba, úraz, smrť. Ale v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii, keď strácame aj posledné zvyšky odvahy, môžeš ešte zavolať na Ježiša, vysloviť tú najdôležitejšiu modlitbu: Pane, zachráň ma! A tak, ako Pán Ježiš nenechal Petra, aby sa trápil a utopil, nenechá ani teba. Pozdvihne ťa a zachráni.
Autor: Miroslav Eštok
Pieseň: ES 458


Bože, učil si ma od mojej mladosti, a dosiaľ hlásam Tvoje divné skutky. Žalm 71,17

Ďakujem Tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal verným. 1.Timoteovi 1,12


Marek 4,35-41 :: 2.Korintským 1,8-11 :: Žalm 9 :: MODLÍME SA ZA: Časopis Cirkevné Listy