Podcast: Play in new window | Download (Duration: 8:46 — 8.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Mojžišova 44,1-34
1 Potom Jozef rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov obilím, koľko len budú vládať odniesť a peniaze polož každému navrch do vreca; 2 môj pohár však – strieborný pohár – polož najmladšiemu navrch do vreca aj s jeho peniazmi za obilie. Správca urobil podľa príkazu, ktorý mu dal Jozef. 3 Za rána na úsvite prepustili mužov aj s ich oslami. 4 Len čo vyšli z mesta, a ešte neboli ďaleko, Jozef povedal správcovi svojho domu: Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dobehneš, povedz im: Prečo ste sa zlým odplatili za dobré? Ukradli ste mi strieborný pohár. 5 Veď je to ten, čo môj pán píjava z neho a aj veští z neho! Zle ste urobili, keď ste tak urobili. 6 Keď ich dobehol, povedal im tie isté slová. 7 Oni mu však odvetili: Prečo hovorí môj pán takéto reči? Božechráň, aby tvoji sluhovia urobili niečo také! 8 Pozri, peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach navrchu, priniesli sme ti naspäť z Kanaánu; ako by sme teda mohli ukradnúť z domu nášho pána striebro alebo zlato? 9 U koho sa z tvojich sluhov nájde, ten nech zomrie, a my budeme otrokmi môjmu pánovi. 10 On im povedal: Áno, nech je tak, ako ste vraveli: U koho sa nájde, ten mi bude otrokom, vy však budete oslobodení. 11 Nato všetci chytro zložili svoje vrecia na zem a každý otvoril svoje vrece. 12 Dôkladne ich poprehliadal od najstaršieho po najmladšieho, a pohár sa našiel vo vreci Benjamínovom. 13 Vtedy roztrhli svoje rúcha, každý naložil náklad na osla, a vrátili sa do mesta. 14 Keď Júda vstúpil s bratmi do Jozefovho domu, on bol ešte tam; padli pred ním na zem. 15 Tu im Jozef povedal: Čo za skutok ste to spáchali? Či neviete, že muž, ako som ja, dozvie sa to veštením? 16 Nato odpovedal Júda: Čo môžeme povedať môjmu pánovi, čo rozprávať, čím sa ospravedlniť? Boh našiel vinu tvojich služobníkov, sme teda otrokmi môjho pána, tak my, ako aj ten, u ktorého sa našiel pohár. 17 On však odpovedal: Bože, chráň ma urobiť niečo takého! Len ten muž, u ktorého sa našiel pohár, bude mi otrokom, vy však môžete odísť v pokoji k svojmu otcovi. 18 Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Prosím, pane môj, dovoľ svojmu služobníkovi prehovoriť slovo k sluchu svojho pána, nech nevzbĺkne tvoj hnev na tvojho služobníka, veď ty si ako faraón. 19 Môj pán sa opýtal svojich služobníkov: Máte otca alebo brata? 20 Nato sme odpovedali môjmu pánovi: Máme staručkého otca a jeho malého chlapca, ktorý sa mu narodil v starobe; brat tohto je mŕtvy, a on ostal po svojej matke, preto ho jeho otec miluje. 21 A ty si povedal svojim služobníkom: Priveďte ho ku mne, aby som sa pozrel naňho vlastnými očami! 22 Vtedy sme odpovedali môjmu pánovi: Chlapec nemôže opustiť otca; ak opustí otca, ten zomrie. 23 Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči. 24 Keď sme prišli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána. 25 A keď nám náš otec povedal: Nakúpte nám zase niečo potravín, 26 my sme mu odpovedali: Nemôžeme ísť ta; ale pôjdeme, ak bude s nami náš najmladší brat; lebo tomu mužovi sa nesmieme ukázať na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami. 27 Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Viete, že mi dvoch synov porodila moja žena. 28 Jeden odišiel odo mňa, tak že som musel povedať: Iste bol roztrhaný, a až doteraz som ho nevidel. 29 Ak mi vezmete aj tohto a stihne ho nehoda, v nešťastí znesiete moje šediny do záhrobia. 30 Ale ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, svojmu otcovi, a chlapec, na ktorom visí celou dušou, nebude s nami, 31 a uvidí, že chlapca niet, zomrie, a tak znesú tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v žiali do hrobu. 32 Veď tvoj sluha sa zaručil otcovi za chlapca, keď povedal: Ak ti ho neprivediem, ponesiem na vždy vinu pred svojím otcom. 33 Teraz však nech smie tvoj služobník ostať miesto chlapca za otroka môjmu pánovi, a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34 Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Nemohol by som sa dívať na trápenie, ktoré by postihlo môjho otca.
Skúška lásky. To bola posledná skúška, ktorá mala preveriť zmenu sŕdc Jozefových bratov. Začala sa v ranných hodinách, keď boli obvinení z krádeže strieborného pohára, ktorý slúžil nielen na pitie, ale aj na veštenie. Išlo teda o závažnú krádež, ktorá sa v tej dobe často trestala smrťou. Netrvalo dlho a ukradnutý pohár sa našiel vo vreci najmladšieho Jozefovho brata Benjamína. Nič príjemné. Bratia sú zdesení a zarmútení natoľko, že padajú na zem pred správcom cudzej krajiny. On im rázne pripomína ich zlé konanie a oni už ani nehľadajú slová na svoje ospravedlnenie, ale svedčia a vyznávajú, že Boh našiel ich vinu. Už nemyslia len na ukradnutý pohár, ale na celý svoj život, ktorý bol poznačený hriechom. Sú ochotní prijať spravodlivý trest, len aby pomohli svojmu bratovi a svojho otca nezarmútili až na smrť. Nechceli pretrhnúť puto lásky, ktoré ich spájalo, a preto neváhajú stratiť slobodu a vzdať sa do moci zasľúbenej zeme. – – A čo my? Čo sme ochotní stratiť a čoho sa dokážeme vzdať pre svojich blízkych? Koľkí z nás už „prepadli“ zo skúšky z lásky? Nezabúdajme, že Boh našiel aj našu vinu, ktorá rozdeľuje! A tak prosme, aby nás puto Božej lásky aj dnes viedlo k pokániu, zmiereniu a k novému životu!
Modlitba: Bože, ďakujem Ti za dobrotu, ktorá vedie k pokániu. Odpusť mi, že svoje viny radšej ukrývam a ani v pokání nechcem zmeniť svoje myslenie. Daruj mi nenávisť ku svojmu hriechu a túžbu očistiť sa. Amen.
Pieseň: ES 321
Autor: Martin Fečko
Oslavujem Tvoje meno pre Tvoje milosrdenstvo a vernosť, lebo si nadovšetko zvelebil Svoje meno a Svoje slovo. Žalmy 138,2
Veď ste znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena: živým a večným Božím slovom. 1.Petra 1,23
Ján 5,1-16 :: Modlíme sa za: Opiná (KoS)
