Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:54 — 6.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Mojžišova 43,15-34
15 Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. 17 Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. 18 Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami. 19 Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: 20 Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. 21 Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. 22 Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. 23 Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. 24 Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. 25 Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27 On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? 28 Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. 29 Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj! 30 Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. 31 Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! 32 A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. 33 A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. 34 Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle.
Naše stretnutia. Jozefovi bratia prišli opäť do Egypta. Nič netušiac sa opäť stretli so svojím nevlastným bratom, ktorý s nimi rozohral zvláštnu hru. Pozoruje ich, premýšľa o nich, spomína si na časy, ktoré s nimi strávil, aj na to, ako sa ho zbavili. Pri čítaní týchto slov z Písma ma vždy prenasleduje jedna otázka: Prečo to robí? Prečo sa im hneď neodhalí? Hrá sa s nimi? Je to jeho pomsta? Nevyzerá to tak. Nevidíme na ňom nenávisť ani chladnokrvnosť. Aj svoj odstup musí s námahou predstierať, a keď uvidí svojho vlastného brata, Benjamína, musí náhle odbehnúť, lebo nevie potlačiť slzy. Podstata Jozefovej „hry“ je ukrytá práve v tých slzách. Jozef sa musí s týmto všetkým vyrovnať. Potrebuje pozorovať svojich bratov v utajení, aby dokázal spracovať svoje pocity, aby sa dokázal so správnym Božím postojom postaviť k svojej ťažkej traume z minulosti, a najmä, aby im dokázal odpustiť. I keď to priamo v texte nemáme zachytené, som presvedčený, že každé jeho stretnutie s bratmi sprevádzal ťažký modlitebný zápas. Vyrovnať sa so zradou a ublížením je ťažké, tým viac, keď ho spôsobí vlastná rodina. Za všetko to ťažké prelial na kríži Svoju krv Boží Syn, a to je dobrá správa – dá sa odpustiť aj tomu, kto ťa ponížil, kto dotrhal tvoju dušu na franforce. V tvojom odpustení skrze Pána Ježiša a Jeho dielo spásy sa ukrýva aj tvoje uzdravenie.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že mi dávaš dušu plnú súcitu. Odpusť mi, že ho niekedy potláčam, aby som sa rýchlejšie prebil životom. Pestuj vo mne ovocie dobrotivosti a lásky. Amen.
Pieseň: ES 505
Autor: Martin (Miti) Kováč
Každý sa dozvie, že ja som Hospodin, tvoj vysloboditeľ a vykupiteľ. Izaiáš 49,26
Ježiš hovorí: Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Matúš 28,18-20
Lukáš 7,36-50 :: Modlíme sa za: Ochtiná (GeS)
