Zamyslenie na deň 27.9.2016

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

JEREMIÁŠ 36,1-19

1  V štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo od Hospodina:   2  Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Judsku a o všetkých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes.   3  Keď sa dom Júdov dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu zamýšľam spôsobiť, azda sa každý navráti zo svojej zlej cesty a ja im odpustím ich viny a hriechy.   4  Vtedy Jeremiáš zavolal Bárúcha, syna Nérijovho, a Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania na knižný zvitok všetky slová Hospodinove, ktoré povedal.   5  Potom Jeremiáš rozkázal Bárúchovi: Mne prekážajú, nesmiem vstúpiť do domu Hospodinovho.   6  Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môjho diktovania napísal slová Hospodinove, nahlas prečítaj pred ľudom v dome Hospodinovom v deň pôstu, a prečítaj ich aj pred všetkými Júdejcami, ktorí prídu zo svojich ciest.   7  Azda ich úpenie prenikne pred Hospodina a každý sa navráti zo svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a prchkosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu.   8  Bárúch, syn Nérijov, urobil celkom tak, ako mu prorok Jeremiáš rozkázal, a v dome Hospodinovom prečítal z knihy slová Hospodinove.   9  V piatom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z judských miest do Jeruzalema, pôst pred Hospodinom.   10  Vtedy Bárúch prečítal z knihy všetky slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v sieni štátneho pisára Gemarju, syna Šáfánovho, na hornom nádvorí pred Novou bránou domu Hospodinovho, nahlas pred všetkým ľudom.   11  Michája, syn Gemarjov, vnuk Šáfánov, počul všetky slová Hospodinove z knihy,   12  zišiel do kráľovského paláca do siene pisára, kde práve zasadali kniežatá: štátny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Élnátán, syn Achbórov, Gemarja, syn Šáfánov, Cidkija, syn Chananjov, a ostatné kniežatá.   13  Michája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu nahlas pred ľudom.   14  Vtedy všetky kniežatá poslali Jehúdího, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s odkazom: Vezmi do ruky zvitok, ktorý si nahlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim.   15  Oni mu povedali: Sadni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich nahlas prečítal.   16  Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi!   17  Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania?   18  A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy.   19  Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste!


Slovo od Hospodina: Tieto slová mi pripomínajú proroka Jonáša. Boh ho poslal do pohanského mesta, aby tamojším ľuďom prorokoval záhubu, ak sa neobrátia. Takáto zvesť teraz prichádza aj cez Jeremiáša. Pokorne zapisuje slová, ktoré mu Hospodin zveruje. Obaja proroci prichádzajú k poslucháčom, ale porozumenie zvesti je žiaľ rozdielne. Ninivský kráľ dáva nariadenie, aby sa všetci, dokonca aj statok odvrátili od svojej zlej cesty (Jon 3,7). Pochopili, že im neostáva čas na to, aby mohli ďalej žiť tak, ako doteraz, bez poslušnosti Bohu. Takto reagujú na Božie posolstvo pohania. Čo sa však deje, keď rovnaká zvesť zaznieva božiemu ľudu? Miestodržitelia, šľachtici, kňazi, všetci dôležití v ľude sú preniknutí strachom. Uvedomujú si, že Božie Slovo je pravdivé a naplní sa. Keď však má zaznieť táto zvesť kráľovi, Jeremiáš a Bárúch sa musia ukryť. – – Je tou najhoršou vecou pre ľud, ak na jeho čele stojí človek, ktorý sa nebojí Hospodina (Pr 11,11). Dnes by sme preto mali v modlitbách myslieť nielen na vodcov národa, ale aj na vodcov našich rodín. Otcovia, manželia, dedovia – týmto Boh zveril tú najťažšiu úlohu. Viesť domácnosť k nebeskému Otcovi. Modlime sa za nich, aby mali silu k náprave a k zodpovednosti pred svojím Otcom! Nech spoločne môžeme vyznať s Józuom: „Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Joz 24,15).
Autor: Ľuboš Činčurák
Pieseň: ES 559


Hospodin riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. 2.Mojžišova 33,14

Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene. 2.Korintským 3,12


MAREK 3,31-35 :: MODLÍME SA ZA: PARTIZÁNSKA ĽUPČA (LO)