Zamyslenie na deň 27.3.2018

Ján 18,12-27

12 Vtedy prápor vojska, veliteľ a židovskí sluhovia zlapali Ježiša, poviazali Ho 13 a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kaifášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. 14 A Kaifáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek umrel za ľud.

15 Šimon Peter však nasledoval Ježiša, aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovej dvorany, 16 ale Peter zostal von pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. 17 I riekla vrátnička Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? On odpovedal: Nie som! 18 A stáli tam sluhovia a strážcovia, ktorí si nakládli ohňa, lebo bola zima, a zohrievali sa. Aj Peter stál medzi nimi a zohrieval sa.

19 A veľkňaz vypytoval sa Ježiša na Jeho učeníkov a na Jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzali všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21 Čo sa spytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril – oni vedia, čo som hovoril. 22 Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Či tak odpovedáš veľkňazovi? 23 Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? 24 Nato Ho Annáš poslal poviazaného ku veľkňazovi Kaifášovi.

25 A Šimon Peter stál a zohrieval sa. I povedali mu: Či nie si aj ty z Jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som! 26 Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu povedal: Či som ťa nevidel s Ním v záhrade? 27 Peter však znova zaprel; a hneď kohút zaspieval.


Odvaha a zlyhanie. To sú dve strany jednej mince. Len ten, kto sa odvážne pustí do rizika, môže aj zlyhať. Peter to zažil na vlastnej koži. Jeho ochota ísť za Ježišom až na smrť bola v rýchlom slede udalostí trpko skúšaná. Najprv Ježiš odmieta jeho snahu o záchranu. Po známosti sa dostáva až do veľkňazovej dvorany, kde zisťuje, že proces s Ježišom sa vôbec nevyvíja dobre, preto si chráni „vlastnú kožu“. Je to prirodzená ľudská reakcia. Poznáme to aj z vlastných životov. Vzťah s trojjediným Bohom je vždy znovu takto nastavenou výzvou. Spochybňuje naše naučené spôsoby myslenia a správania. Spochybňuje to, čo považujeme za prirodzené. V Ježišovi Kristovi nám stavia pred oči nový vzor správania a rozhodovania – nenásilie. Nebrániť sa nespravodlivosti a napriek obavám, odvážne a sebavedome si stáť za tým, čo je pravda a riskovať hoci aj všetko. Ježišov príklad nás inšpiruje k tomu, aby sme nielen s oduševnením spievali „smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť“, ale aby sme to aj každý deň znovu skúšali. Možno sme Ježiša v náročnej situácii svojho života zapreli aj my. Ale Božia milosť je tu a platí aj pre nás. Dnes to smieme skúsiť znova. Ako Peter. Kohútie kikiríkanie nie je iba o zlyhaní, ale pripomína, že Božia milosť je každé ráno nová. Aj pre teba, aj pre mňa.
Autor: Eva Oslíková
Pieseň: ES 326


Lebo nesmierna je Jeho milosť voči nám a vernosť Hospodinova je naveky. Haleluja! Žalm 117,2

Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Rímskym 8,32


Jób 38,1-11; 42,1-6 :: Modlíme sa za: Veľké Leváre (Ba)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby