Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:09 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Izaiáš 5,1-7
1 Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. 2 Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilou révou; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno. 3 A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! 4 Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? 5 Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. 6 Pripravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. 7 Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.
Krutá realita trpkosti. Keď čítame dnešné Božie slovo, napĺňa nás radosťou. Pieseň o milom, ktorý sadí vinicu, stará sa o ňu, okopáva, chráni ju… A čaká. Lenže namiesto očakávanej úrody – hojnej a sladkej, prichádza obrovské sklamanie. Vinica nerodí hrozno, ale „trpčiaky“. Čosi sa stalo, nevydarilo sa. Toľká námaha a sklamanie! Koľkokrát sa aj my v živote podobáme tomuto milému, ktorý sadí, pracuje, stará sa… A namiesto očakávanej radosti a hojnosti úrody prichádza sklamanie. Nedočkáme sa odmeny, pochvaly, uznania, dokonca ani len prejavu vďačnosti. V práci, doma, možno ani v službe v cirkvi… Všade tam, kde sa snažíme najlepšie ako vieme, pracujeme, staráme sa a zrazu prichádza krutá realita trpkosti. Sklamanie, bolesť, smútok, depresia. Kde som urobil/a chybu? Čím to je? Ako je to možné? Pán vinice sa rozhodol, že sa o vinicu nebude starať, že ju nechá tak. On je všemohúci a má právo trestať. A predsa sa rozhodol pre novú vinicu – vysádza ju v Ježišovi Kristovi. Aj my sme tie nové štepy, čo majú prinášať ovocie (Gal 5,19-24). Snažme sa, aby sme vo svojom živote prinášali dobré ovocie viery, hodné starostlivosti nášho Pána, aby nás nezavrhol a nebol z nás sklamaný! Nezarmucujme Ho, ale snažme sa Mu robiť radosť! Nech sa krutá realita trpkosti zmení na radosť z úrody!
Autor: Janka Maťová
Pieseň: ES 285
Lám svoj chlieb hladnému! Izaiáš 58,7
Nezabúdajte na dobročinnosť a na zbierky. Lebo v takýchto obetiach má Boh zaľúbenie. Židom 13,16
1.Petra 1,13-21 :: Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (Lo)
