Zamyslenie na deň 26.7.2020

7. nedeľa po Svätej Trojici
A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Efežanom 2,19


Ján 6,1-15

1 Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2 a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4 A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5 Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7 Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8 Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10 I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11 Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13 Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14 Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15 Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.


Rozmnožený dar. Pri čítaní príbehu o nasýtení veľkého zástupu Pánom Ježišom mi napadla otázka: Prečo Ježiš potreboval chleby a ryby, aby nasýtil zástup? Nemohol urobiť nejaký zázrak, kde by z ničoho stvoril pokrm pre davy? Veď aj Nebeský Otec stvoril svet iba Svojím Slovom… A keby tam ten chlapec s piatimi chlebami a dvoma rybami nebol alebo by nebol ochotný sa ich vzdať, ako by to dopadlo? – – Samozrejme, nejdeme špekulovať nad tým, čo by bolo „keby“, ale je tu jeden zaujímavý moment. Chlapec, ktorý dostal z domu jedlo na celý deň, sa ho vzdáva s vierou, že to dobre dopadne a nebude hladný. Podobne aj v Starej Zmluve vdova v Sarepte na Eliášov pokyn urobí posúch z poslednej múky a oleja s vierou, že z tej múky a oleja neubudne a so synom nezomrú od hladu. – – Občas sa stretávam s názorom: „Ja na to nemám – nech dajú tí, čo na to majú!“ Je to reakcia na strach, že ak dám, bude mi to chýbať. To, čo nám vtedy chýba, je však naša viera, že Boh sa postará o naše potreby a že nám to chýbať nebude. Práve naopak! Keď Ježiš dobrorečil Otcovi a rozdával chleby a ryby, nasýtil sa celý zástup. Inak by bol sýty len ten chlapec. Vložme svoje dary do rúk Ježiša s dôverou, že ich ešte rozmnoží. Nie preto, aby sme mali viac my sami, ale aby z tohto požehnania mohli mať osoh aj iní.
Modlitba: Ďakujem, Bože, že sa staráš. Odpusť, keď príliš verím, že sa musím o všetko starať ja. Daj mi vieru v pravý čas, nech obetujem, čo treba, aby si použil na dobro. Amen.
Piesň: ES 553
Autor: Miroslav Eštok


Svojho Tvorcu si ctí ten, kto sa nad chudobným zľutúva. Príslovia 14,31

Ježiš hovorí: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Matúš 25,40


Skutky apoštolov 2,41-47 :: Žalmy 51 :: Hebrejom 13,1-3 :: Modlíme sa za: Vydavateľstvo Porta Libri