Zamyslenie na deň 26.10.2018

Zjavenie Jána 6,9-17

9 A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zamordovaných pre slovo Božie a pre svedectvo, ktoré vydávali, 10 a kričali mohutným hlasom: Vládca svätý a pravý, dokedy nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na obyvateľoch zeme? 11 A každý dostal biele rúcho a povedali im, aby odpočívali ešte krátky čas, až doplnia mieru aj ich spoluslužobníci a bratia, ktorí majú byť zamordovaní ako oni. 12 A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina a mesiac bol celý ako krv; 13 hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy; 14 nebo sa rozostúpilo ako zvinutá kniha a všetky vrchy a všetky ostrovy sa pohli z miesta. 15 Zemskí králi a veľmoži, vojvodcovia, boháči, mocní a všetci otroci, aj slobodní sa skryli do jaskýň a medzi bralá vrchov 16 a volali vrchom a bralám: Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred hnevom Baránkovým, 17 lebo prišiel veľký deň ich hnevu! Kto obstojí?


Nemusím sa báť, lebo Ty si so mnou. Pred ôsmimi rokmi v Maďarsku pri obci Kolontár sa pretrhla hrádza, v ktorej bol uskladnený nebezpečný odpad z hliníka. Tento odpad zmiešaný s vodou spôsobil strašnú ekologickú i materiálnu škodu a prišlo tam o život desať ľudí. Odborníci, ktorí túto hrádzu postavili, ubezpečovali, že hrádza je bezpečná a obyvatelia sa nemajú čoho obávať. Zjavenie Jána 6,15 hovorí o pozemských kráľoch, boháčoch, zemepánoch, ktorí sa začali skrývať a volať, aby na nich padli skaly. Sú to ľudia, ktorí predtým Boha nepotrebovali, lebo si vystačili sami, cítili sa bezpečne na svojich pozíciách. A zrazu sa nachádzajú v situácii, že sami chcú, aby na nich padli skaly a aby zahynuli, lebo tú hrôzu nemôžu vydržať. Strach je ukazovateľom malej viery. Čím má človek menší strach, má väčšiu vieru a ak má malú vieru, má veľký strach. Náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, nás ubezpečuje, že bude s nami, aj keby sa hocičo dialo. On nás neopustí, preto sa nemusím báť, lebo On je so mnou.
Autor: Marek Poloha
Pieseň: ES 509


Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. Žalm 73,26

V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa Pavla a riekol mu: Buď zmužilý! Skutky apoštolov 23,11


Lukáš 22,49-53 :: Modlíme sa za: Modra (Ba)