Zamyslenie na deň 25.8.2018

1.Jána 3,19-24

„19 Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a tým si uspokojíme srdce pred Ním, 20 že keď nás odsudzuje srdce, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. 21 Milovaní, ak nás srdce neobviňujte, máme dôveru v Boha, 22 a o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pretože zachovávame Jeho prikázanie a robíme, čo Mu je milé. 23 A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. 24 Kto zachováva Jeho prikázania, zostáva v Bohu a Boh v ňom. A podľa toho poznávame, že zostáva v nás, to jest podľa Ducha, ktorého nám dal.“


Lásku spoznáš podľa skutkov. Pri čítaní od verša sedemnásť zisťujeme, že nie slová, ale činy nám treba. I keď sa mi niekedy zdá, že také „normálne“ vyslovené „mám ťa rád“ bez ďalších poznámok a podmienok je tiež vzácnosť. Pisateľ listu poukazuje na ochotu a neochotu podeliť sa s druhými aj o materiálne prostriedky. „Lebo chudobných vždy máte medzi sebou“ (Mt 26,11), povedal Ježiš. Tak to bude až do konca sveta, s tým môžeme rátať. Priam by som povedala, že sú tu pre nás ako taký test, do akej miery dokážeme prejaviť svoju lásku v praxi… Ako sa snažíme žiť nesebecky… A nejde len o núdzu materiálnu, ale aj duchovnú, emocionálnu, vzťahovú. Spoločenstvo Kristovo má byť aj sociálne zamerané, prijímajúce, pomáhajúce… Sami na to nemáme, sme chudobní, ale „o čokoľvek prosíme, berieme od Neho“. On má odpoveď na naše nedá sa, nevieme, nemáme, nemôžeme. Len majme dúfanlivosť v Boha!
Autor: Zuzana Šofránková
Pieseň: ES 554


Lebo som si vedomý svojich priestupkov a hriech môj predo mnou je stále. Žalm 51,5

Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. 1.Jána 1,9


Izaiáš 57,15-19 :: Modlíme sa za: Kladzany (Šz)