Zamyslenie na deň 24.8.2020

Marek 8,22-26

22 Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23 A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? 24 On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. 25 Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. 26 Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka ani nikomu z mestečka o tom nehovor.


Kristus nás vedie k duchovne čistému zraku! Toto uzdravenie slepého je výnimočné preto, že Ježiš nielen lieči, ale aj poučuje – učeníkov aj nás. Asi sa teraz pýtate, ako? Nič z Božej vôle sa nedeje iba preto, že to chceme a potrebujeme. Ani toto uzdravenie, ani naše uzdravenie. Niekedy sa zdá, že je mimo všetkého diania, keď zobral slepého mimo mesta. Máme pocit, že to trvá pridlho. Až sa dostaneme do bodu, keď sa zdá, že už to bude a – stále nič, iba nejaké obrysy a nejasné riešenia. Prečo? Pretože, my by sme chceli, aby všetky naše problémy vyriešil ihneď – za sekundu bez toho, aby sme sa k tomu museli nejako pridať. Ani prosbou, ani pokorou, ani vierou. Takto to nejde. Boh nás pomaly učí, aby sme veci pochopili v duchovnom zmysle. Pretože práve takto nadobúdame postupne schopnosť vidieť a rozumieť. A to najdôležitejšie je, že to nejde bez Kristovho požehnania a Jeho Božích rúk. Presne, ako pri onom slepom. Ježiš naň položil ruky a až potom videl a bol uzdravený. Náš život sa nedá žiť bez Božieho požehnania. On chce, aby sme Jeho požehnanie a uzdravenie žili životom viery v Neho. To je najlepší odkaz a svedectvo. Žiť životom veriaceho kresťana podľa Jeho Slova aj navonok. Myslime na to vždy, najmä vtedy, keď nevidíme riešenia a keď potrebujeme Kristove žehnajúce ruky a život viery v Neho.
Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že Ty uzdravuješ a robíš to tak, ako Ty chceš. Ty najlepšie poznáš príhodný čas. Ty najlepšie poznáš spôsob uzdravenia, aby si s ním priniesol aj ďalší duchovný úžitok. Amen.
Pieseň: ES 484
Autor: Michal Tekely


Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Žalmy 23,5

Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom?“ Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok.“ Marek 14,3-4.6


Matúš 23,1-12 :: Modlíme sa za: Slovenská Ľupča (Zv)