Zamyslenie na deň 24.8.2017

Skutky apoštolov 27,27-44

Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem. 28 Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah. 29 V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť. 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť. 33 Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete. 34 Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. 35 A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. 36 Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli. 37 Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora. 39 A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou. 40 Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu. 41 Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. 42 Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. 43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; 44 ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení.


„Nato všetkým vrátila sa dobrá myseľ…“ Apoštol uprostred osadenstva lode, ktoré tvorí 276 ľudí, organizuje záchranné práce, napomína a modlí sa. Zabráni úteku námorníkov, ktorí chceli využiť záchranný čln. Vojakov upozorní na ich nečestné úmysly. Všetkých vedie k tomu, aby jedli, aby sa posilnili. Sľubuje, že sa nikomu „…ani vlas nestratí z hlavy.“ Pred všetkými sa modlí, ďakuje Bohu, láme chlieb a je. Všetci nasledujú jeho príklad a sú dobrej mysle. Potom vidia zem, no rozpadáva sa im loď. A podľa našej skúsenosti, vyjadrenej českým príslovím: „Za dobrotu na žebrotu“, sa Pavel dostáva do ohrozenia života, pretože vojaci radia pobiť väzňov, lebo by mohli zo stroskotanej lode utiecť. Zvláštne vedomie povinnosti: nech väzeň radšej zomrie, než by sa zo situácie smrti dostal na slobodu a vojaci, ktorí by sa z búrky a stroskotania rovnako zachránili, by dostali výčitku, že väzňov neustrážili. Stotník však takéto chápanie stráženia zakazuje. Zachraňuje väzňov, a tým najmä Pavla. Ukazuje sa, že apoštolova ochrana je organizovaná lepšie, než všetky ľudské záchranné systémy. Pavlov Ochranca použije dobrú myseľ a sympatie stotníka, urobí z neho ochrancu Svojho apoštola. Pán pánov sa neraz takýmto spôsobom stará a priznáva k Svojim služobníkom! Preto je dobré a správne nevypadnúť z tohto základného spojenia s Ním.
Autor: Daniel Midriak
Pieseň: ES 526


Ak rastie majetok, neprikladajte srdce. Žalm 62,11

Barnabáš – čo v preklade znamená: Syn potešenia – levíta, rodom z Cypru, ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám. Skutky apoštolov 4,36-37


Rímskym 11,25-32 :: MODLÍME SA ZA: Praha (Cz)