Zamyslenie na deň 23.9.2017

Lukáš 13,1-5

1 V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. 2 Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete.


Chceš žiť? Potom musíš urobiť, prežiť pokánie, lebo bez neho nemáš život a večne zahynieš. Čo to podľa Biblie presne je: „urobiť pokánie”? Prirovnajme človeka k autu: Karoséria je naše telo (hlinená nádoba podľa 2Kor 4,7), motor je náš rozum, rozmýšľanie, rozhodovanie. Ak je však nádrž prázdna, auto je nepojazdné – mŕtve. Potom sme odkázaní na to, že nás niekto niekam tlačí (zvádza), ťahá na lane (žiadosť tela, očí), vezieme sa s partiou (prispôsobenie sa svetu), alebo sa rútime z kopca (Judáš). Až benzín v nádrži spôsobí, že môžeme byť na cestách samostatní. Až keď nás naplní Duch Svätý, staneme sa živými bytosťami a chceme a môžeme chodiť po cestách spravodlivosti (Prísl 8,20). Tento NOVÝ život sa však začína zmenou myslenia (Rim 12,1-2), a to tak, že sa rozhodneme skončiť so starým spôsobom života – doslovne zomrieme (Rim 6,2 a 8; Kol 3,3). Úprimne prosíme Nebeského Otca o odpustenie zlých a odporných skutkov, ktoré už nikdy nechceme robiť. Biblické pokánie je dôsledkom hrôzy z následkov nášho doterajšieho života – z večného zatratenia a smrti. Ale je to aj vďačnosť Pánovi Ježišovi za milosť a večný život, ktorý nám On daroval. To sa stane pôsobením živého Slova Božieho (1Pt 1,23). Potom nás naplní Duch Svätý a naše telo sa stáva Jeho chrámom (1Kor 3,16 a 6,19). Potom už On riadi naše myšlienky, rozhodovanie a vedie nás životom (Rim 8,9 a 14). Ľudia, s ktorými žijeme, vidia náš zmenený život: Až skutky viery a lásky sú výsledkom úprimného biblického pokánia (Mt 5,16). Vidieť to na tebe?
Autor: Pavol Roháček st.
Pieseň: ES 332


Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? Žalm 8,5

Vyvolil si nás, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista a zvelebovať slávu Jeho milosti. Efezským 1,4-6


2.Tesalonickým 2,13-17 :: MODLÍME SA ZA: Ružomberok (Lo)