Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:34 — 5.1MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Izaiáš 2,6-22
6 Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky. 7 Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet. 8 Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili. 9 Preto zohne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im neodpustíš. 10 Vojdi do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby. 11 Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. 12 Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké: 13 Proti všetkým vysokým a vyvýšeným cédrom libanonským i proti všetkým dubom bášanským. 14 Proti všetkým vysokým vrchom i proti všetkým vyvýšeným kopcom. 15 Proti každej vysokej veži i proti každému pevnému múru. 16 Proti všetkým taršíšskym lodiam i proti všetkým vzácnym plavidlám. 17 Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň 18 a bôžikovia celkom zaniknú. 19 Ľudia vlezú do skalných jaskýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. 20 V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal; 21 aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. 22 Odvráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno pokladať?
Veľmi vážne napomenutia! Izaiášovo napomenutie pre Izraelitov je zvlášť platné aj v dnešnej dobe. A prečo nás napomína? Stačí sa poobzerať okolo nás a zamyslieť sa nad všetkým, čo prežívame v našich životoch, v našich rodinách, v cirkvi, v našom okolí. Máme všetkého hojnosť pre život v časnosti. Nič nám nechýba pre uspokojenie tela. Stávame sa, respektíve už sme sa stali otrokmi majetku, zamestnania, či svojich záľub a koníčkov. Vytvorili sme si množstvo bôžikov „tohto sveta“. Ovládlo nás bohatstvo, pýcha, povýšenosť. A takýto život nás postupne oslepuje na ceste k nášmu Pánovi. A najhoršie na tom je, že si to ani neuvedomujeme. V 11. verši čítame: „Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň.“ Na koho sa teda spoliehať? Určite nie na seba a ani na žiadneho človeka! Veď náš Pán nemá záujem o našu záhubu a večné zatratenie! Preto nás chce priviesť k sebe aj prostredníctvom napomenutia Izaiáša. Buďme Mu za to vďační a obráťme sa s dôverou k Ježišovi Kristovi!
Autor: Bohuslav Beňuch
Pieseň: ES 538
Či nie je moje slovo ako oheň – znie výrok Hospodinov – a ako kladivo, ktoré rozráža skalu? Jeremiáš 23,29
A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. Skutky apoštolov 4,31
Židom 13,17-21 :: Modlíme sa za: Ožďany (Ri)
