Zamyslenie na deň 22.5.2020

1.Timotejovi 5,17-25

17 Starších, ktorí boli dobrými predstavenými, najmä tých, čo sa unúvajú v kázaní a vyučovaní, treba považovať za hodných dvojitej cti, 18 lebo Písmo hovorí: Nezaviažeš ústa volovi, keď mláti! a: Hodný je robotník svojej mzdy. 19 Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by svedčili dvaja alebo traja svedkovia. 20 Tých však, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa aj ostatní báli. 21 Zaprisahávam ťa pred Bohom a pred Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si to zachovával bez predsudku a nič nerobil z náklonnosti voči niekomu. 22 Unáhlene na nikoho neklaď ruky, nepodieľaj sa na hriechoch iných ľudí. Zachovávaj sa čistý. 23 Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína. 24 Hriechy niektorých ľudí sú celkom zjavné, takže ich predídu pred súd, pri niektorých však idú aj za nimi. 25 Tak sú úplne zjavné aj dobré skutky, a keď je to inak, nemôžu zostať skryté.


Cirkevné klebetenie. Text je o „ukázňovaní sa“. Preložené do súčasnej reči – o forme sebakontroly, o zvažovaní slov, ale aj činov. Zaujal ma hneď úvod: „Starších, ktorí boli dobrými predstavenými, najmä tých, čo sa unúvajú v kázaní a vyučovaní, treba považovať za hodných dvojitej cti“ (1Tim 5,17). Toto býva často v príkrom rozpore s praxou v našej cirkvi. Naše cirkevné klebetenie o veciach a ľuďoch, ktorí slúžia, sa stalo akýmsi prirodzeným spôsobom komunikácie. Povieme si: veď sme bratia a sestry, tak si to môžeme dovoliť! Nie, nemôžeme! Ani v cirkvi, ani v spoločnosti, ani v rodine, ani medzi priateľmi! Jednoducho: ohovárať sa nepatrí, je to neslušné, zlé, zákerné! A dokonca aj trestné! A predsa sa akosi stalo zvykom, že nemáme priveľmi v úcte ani našich starších vo viere, ani tých, ktorí sú našimi rovesníkmi, či patria k mladšej generácii v cirkvi. Božie Slovo od nás chce, aby sme rozmýšľali nad tým, ako sa správame, ako hovoríme o svojom blížnom, čo svojím konaním podporujeme a čomu bránime. Sebareflexia je veľmi dôležitá v našom kresťanskom prostredí, no súvisí s pokorou a múdrosťou.
Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že si nás neohováral za naše hriechy, ale si za ne umrel. Odpusť, že my sme iní a ži v nás, nech tiež kladieme dušu za bratov a sestry, ako si prikázal v Biblii. Amen.
Pieseň: ES 548
Autor: Eva Bachletová


Či nie je Efrajim mojím drahým synom alebo roztomilým dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti nemu, musím si ho pripomínať, preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať, znie výrok Hospodina. Jeremiáš 31,20

Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Lukáš 15,20


Ján 18,33-38 :: Modlíme sa za: Nitra (Dn)