Zamyslenie na deň 22.10.2018

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

Zjavenie Jána 4,1-11

1 Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom. 2 A hneď som bol vo vytržení ducha. Hľa, trón stál na nebi a na tróne bol Sediaci. 3 Sediaci bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a karneolu a vôkol trónu bola dúha podobná smaragdu. 4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na nich sedelo dvadsaťštyri starších, oblečených do bieleho rúcha, na hlavách so zlatými vencami. 5 Z trónu vychádzali blesky, zvuky a hromy. Pred trónom horelo sedem ohnivých lámp, to jest sedem Božích duchov; 6 a pred trónom sa rozprestieralo sklené more, podobné krištálu. Uprostred trónu a vôkol neho boli štyri bytosti, plné očí odpredu i odzadu. 7 Prvá bytosť bola podobná levovi, druhá býkovi, tretia mala ľudskú tvár a štvrtá bola podobná letiacemu orlovi. 8 Každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i zvnútra plno očí, a bez prestania volali dňom i nocou: Svätý, svätý, svätý Pán Boh vševládny, ktorý bol, je a príde! 9 A kedykoľvek tieto bytosti vzdávali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Živému na veky vekov, 10 padlo tých dvadsaťštyri starších pred Sediacim na tróne, klaňali sa Živému naveky vekov a hádzali svoje vence pred trón volajúc: 11 Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!


Boží majestát. Zjavenie prenáša Jána do stavu, v ktorom má možnosť vidieť svet ináč, než ako sa naň bežne dívame. Ba dokonca, aj keď sa díva do nebies, má pred očami pozemský svet, svojich súkmeňovcov, rovesníkov, pánov a otrokov, veriacich aj skeptikov, boháčov i chudákov. Vďaka videniu sa na tento svet díva z Božej perspektívy. Pozemské udalosti, ktoré sa neveriacim nejako javia, má možnosť vidieť zhora. Nám, ľuďom, bežne chýba odstup od toho, do čoho sme ponorení. Jánovi je umožnené cez škáru zjavenia nazrieť, čo sa má stať, k čomu udalosti tohto sveta spejú ako nevyhnutný dôsledok. A čo s tým treba robiť. Ján akoby bol na audiencii pred Božím trónom. Takéto stretnutia sú pre ľudí nesamozrejmé, až životu nebezpečné. To, čo vidí, zďaleka nevidí jasne. Ako by aj! Lesk drahokamov, hra svetiel, oslepujúca žiara, ohlušujúce okolnosti. Jedno je mu však nadmieru jasné. Toto je nebeská liturgia, ktorá má pozorovateľovi povedať: ´Len jedinej bytosti univerza patrí táto úcta – Hospodinovi všemohúcemu!´ Nič nemôže konkurovať Jeho moci. Všetko, čo si z pozemskej perspektívy nárokuje dôležitosť, je iba bezvýznamné nič. I moje vlastné schopnosti a potenciál sú nepodstatné pred tvárou všemohúceho. To najrozumnejšie je pokľaknúť a odovzdať sa. Chcem sa učiť pozerať na svet optikou Božieho majestátu.
Autor: František Korečko
Pieseň: ES 231


Aj na chodníku Tvojich súdov na Teba čakáme, ó Hospodine. Izaiáš 26,8

Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. 1.Petra 5,6


Rímskym 12,17-21 :: Modlíme sa za: Mengusovce (Ta)