Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:52 — 5.4MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
2.Kráľov 23,26-37
26 Hospodin však jednako neupustil od svojho veľkého pálčivého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho hneval Menašše. 27 Hospodin riekol: Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj dom, o ktorom som povedal, že tam bude moje meno. 28 Ostatné činy Joziášove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 29 Za jeho čias egyptský kráľ faraón Nechó tiahol k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš mu šiel v ústrety, ale on ho zabil pri Megidde hneď, ako ho uvidel. 30 Jeho služobníci priviezli mŕtveho z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Potom vzal ľud krajiny Jóácháza, syna Joziášovho, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesta jeho otca. 31 Jóácház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chamútal, dcéra Jirmejova z Libny. 32 Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Nechó ho dal spútať v Rible, v Chamáte preto, aby nemohol kraľovať v Jeruzaleme, a na krajinu uložil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 Nato faraón Nechó ustanovil za kráľa Eljákíma, syna Joziášovho, miesto jeho otca Joziáša, a zmenil mu meno na Jójákím. Jóácháza vzal, odviedol do Egypta, a tam zomrel. 35 Jójákím odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať primerané množstvo striebra faraónovi. Od každého z ľudu krajiny vymáhal striebro a zlato podľa jeho odhadu, aby mohol dať faraónovi Nechóvi. 36 Jójákím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, Jeho matka sa volala Zebídá, dcéra Pedájova z Rúmy. 37 Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.
Nič nie je zbytočné. Zdá sa, že celé Joziášovo snaženie bolo zbytočné. Hospodin ani napriek nemu neupustil od Svojho zámeru potrestať Boží ľud a po kráľovej smrti sa všetko začína rúcať, ako domček z karát. V rýchlom slede sa vystrieda niekoľko slabých kráľov, aby napokon mohol prísť pád Jeruzalema a koniec Judského kráľovstva. A predsa Joziášova reforma nebola márna! Z jej dedičstva a z obnovy náboženského života mohli Izraeliti čerpať v zajatí a na ňu potom po návrate nadviazali Ezdráš a Nehemiáš. Tým, že dala do popredia Knihu zákona, pripravila základ pre transformáciu židovského náboženstva – z náboženstva obetí na náboženstvo knihy. Tým nepriamo poznačilo aj kresťanstvo, ktorého zdrojom života je tiež Kniha – Božie Slovo – Biblia. – – Možno ani my vždy nevidíme zmysel a výsledky svojho – nielen duchovného – snaženia. Neraz sa nám všetko zdá márne a zbytočné. Načo opravovať kostoly, keď už do nich nik nechodí?! Načo kázať a vyučovať, keď aj tak väčšina ľudí na hovorené rýchlo zabudne?! Načo sa snažiť, keď hneď nevidíme výsledky… ?! Hospodin však pri Svojom diele stojí, a hoci my nevidíme okamžitý výsledok, On vidí ďalej. Vidí, ako sa možno do – už opusteného – kostola vrátia ľudia a začnú v ňom premýšľať o Bohu. Vidí, ako si poslucháči, možno po rokoch, spomenú a vrátia sa k Bohu. Vidí, ako Jeho slovo a dielo nevyjde navnivoč a napokon zvíťazí. Síce vo svojom čase, ale určite!
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ty nás povolávaš do reformy, aj keď sa stretneme s opozíciou a protiútokmi. Môžeme však vedieť, že Ty budeš mať posledné slovo a nič nie je márne, čo konáme podľa Teba. Amen.
Pieseň: ES 484
Autor: Ondrej Majling
Prv ako budú volať, ja odpoviem, dokiaľ budú hovoriť, budem počúvať. Izaiáš 65,24
No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8
Izaiáš 26,1-6 :: Modlíme sa za: Pôtor (No)
