Zamyslenie na deň 21.6.2019

Príslovia 16,18-33

18 Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom. 19 Lepšie je byť skromným s pokornými, ako deliť sa o korisť s pyšnými. 20 Kto dbá na slovo, nachádza dobro, a kto dúfa v Hospodina, je blahoslavený. 21 Múdry srdcom býva označovaný za rozumného, a vľúdna reč zvyšuje presvedčivosť. 22 Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú, ale bláznovstvo je trestom bláznom. 23 Myseľ múdreho robí jeho ústa rozumnými a na perách rozmnožuje presvedčivosť. 24 Láskavé reči sú plástom medu, sladkosťou pre dušu, zdravím pre kosti. 25 Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti. 26 Ten, kto sa lopotí, robí to kvôli sebe, lebo hladné ústa ho poháňajú. 27 Naničhodník chystá zlo, jeho reč je ako spaľujúci oheň. 28 Zvrátený človek vyvoláva svár a ohovárač rozlučuje priateľov. 29 Násilník zvádza svojho blížneho a vedie ho nedobrou cestou. 30 Kto klopí oči, zmýšľa prevrátené veci, kto zatína pery, už vykonal zlo. 31 Ozdobnou korunou sú šediny, nachodia ju na ceste spravodlivosti. 32 Lepšie je byť trpezlivým, ako byť udatným, lepšie je ovládať sa, ako zaujať mesto. 33 Lós sa hádže do podolka, ale každé rozhodnutie závisí od Hospodina.


Biblia je Božia múdrosť odskúšaná ľuďmi počas tisícročí a navrstvená v textoch, ktoré otvorene a priamo hovoria o ľudskom zlyhaní a náprave vecí nášho života. O čom nám hovorí tento prameň múdroslovných textov? O kľúčovej hodnote života – POKORE! Tragédiou dnešných dní je fakt, že pokora prestala byť hodnotou. V dnešnom súťaživom svete je považovaná za SLABOSŤ. Paradoxne, ona je slabosťou, ktorú si každý súdny človek uvedomuje ako biologickú krehkosť svojho každodenného bytia. Veď kto z nás si dokáže predĺžiť svoj život čo i len o jeden lakeť? Prečo je teda pokora taká dôležitá? POKORA je matkou všetkých cností. Náš dnešný text rozvíja malé genézy rôznych podob skazenosti charakteru človeka, ktorý opustil cestu POKORY. Stáva sa pyšným, bláznivým, človekom prevrátených názorov, ohováračom, ukrutníkom, zločincom… Opakom POKORY je PÝCHA, a tá je matkou všetkých hriechov a zvráteností. Aké prosté a jednoduché: začína sa to poníženosťou ľudského ducha. Najprv zaujať pokorný postoj voči Bohu – potom k sebe samému a nakoniec k druhým ľuďom. Žiť étos pokory a skromnosti aj vo svete zameranom na matériu: byť spokojný so svojím údelom, žiť skromne, svoje potreby nastaviť nie chamtivo, ale tak, aby aj iným zostalo! Viem, ľahko sa to píše, ale v praxi to nie je také ľahké! Ale o tom je predsa naša viera! Boh od nás nechce nič také, čo by sa nedalo!
Modlitba: Odpusť nám, Bože, pýchu, ktorej holdujeme. Míňame zbytočne veci, ropu. Potom je zem prehriata a na mnohých miestach sa už nedá žiť. Ale aj vnútro ľudí je mŕtve, keď pýcha vládne. Uč nás pokore, lebo pyšným sa protivíš, ale pokornému dávaš milosť. Amen.
Pieseň: ES 543
Autor: Ľubomír Badiar


Rozmnožím ich tak, že sa nezmenšia, a cťou ich prizdobím tak, že nebudú bezvýznamní. Jeremiáš 30,19

Ježiš im povedal podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. Matúš 13,33


2.Petra 1,16-21 :: Modlíme sa za: Prenčov (Ho)