Zamyslenie na deň 21.11.2022

Izaiáš 1,1-9

1 Videnie Izaiáša, syna Ámócovho, ktoré mal o Judsku a o Jeruzaleme za dní judských kráľov Uziju, Jótáma, Ácháza a Chizkiju. 2 Počujte, nebesá, naslúchaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa. 3 Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať. 4 Beda hriešnemu národu, ľudu preťaženému vinou, plemenu zločincov, skazonosným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili. 5 Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré. 6 Od päty po hlavu nič zdravého na ňom, samá modrina a jazva a čerstvá rana, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčovaná olejom. 7 Vaša krajina je púšťou, vaše mestá sú vypálené. Vašu roľu pred vami obžierajú cudzinci, pustatinou je ako pri vyvrátení Sodomy. 8 Dcéra Sion zostala ako búdka na vinici, ako koliba na uhorkovom poli, ako obliehané mesto. 9 Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.


Zdevastovaná a spustošená krajina. Chaos. Vzbury. Vojny. Utrpenie. Bolesť. 2700 rokov starý text je dnes stále rovnako aktuálny, ako bol v dobe, keď bol napísaný. Ľudstvo je nepoučiteľné. „Vôl pozná svojho gazdu“ a vie reagovať na jeho povel. Vie, že keď dostane palicou z jednej strany, znamená to, že má ísť opačným smerom. Naša generácia je však iná. „My vieme lepšie, ako tí pred nami“… Sme múdrejší, technologicky vyspelejší, informovanejší. My vieme, čo je najlepšie. Nepotrebujeme sa radiť. Nepotrebujeme sa nikoho pýtať. Tobôž nie Boha! Robíme si veci po svojom. A potom prichádzajú údery života: „Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené. Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom.“ Kto je na vine? – – Keď pastier zaháňa ovce od útesu, niekedy musí použiť aj palicu. Hlas nestačí, ovca potrebuje cítiť zábranu, ináč by z útesu spadla. Možno je to bolestivé, ale pastier ju tak chráni pred pádom a istou smrťou. Utrpenie, bolesť ani neistota možno nie sú prekážkou na ceste za šťastím. Možno je to posledná bariéra pred zrútením sa do priepasti. – – C. S. Lewis hovorí: „Boh šepká v našich radostiach, ale kričí v našom utrpení.“ Otvorme svoje uši, mysle a srdcia a počúvajme, čo nám dnes Boh chce povedať!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nás upozorňuješ! Odpusť, že si to neberieme príliš k srdcu. Oživuj nás Svojím Duchom a posilňuj naše vnútro, aby sme Ťa poslúchali a aby si nás nemusel tvrdo trestať! Amen.
Pieseň: ES 332
Autor: Martin Viglaš


Pokorili sme sa pred svojím Bohom a vyprosili si od Neho šťastnú cestu. Ezdráš 8,21

Ježiš hovorí: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze Mňa. Ján 14,6


Hebrejom 12,18-25 •  Modlíme sa za: Trnava (BaS)