Zamyslenie na deň 20.5.2019

2.Samuelova 16,1-14

1 Keď Dávid zašiel trocha za vrchol, hľa, Mefibóšetov sluha Cíbá vyšiel mu oproti s párom osedlaných oslov, na ktorých niesol dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov i stovku zrelého ovocia a mech vína. 2 Kráľ povedal Cíbovi: Načo ti je to? Cíbá odpovedal: Osly sú pre kráľovský dom na jazdenie, chlieb a figy služobníkom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti. 3 Nato kráľ povedal: A kde je syn tvojho pána? Cíbá odpovedal kráľovi: Hľa, zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca. 4 Tu povedal kráľ Cíbóvi: Nech je tvoje všetko, čo mal Mefibóšet. A Cíbá odpovedal: Klaniam sa ti, kiež by som našiel milosť pred tebou, môj pán a kráľ. 5 Keď kráľ Dávid zišiel až po Bachurím, práve odtiaľ vyšiel muž menom Šimeí, syn Gérov, z čeľade Saulovho domu, ktorý idúcky stále klial. 6 Hádzal kamene do Dávida, aj do všetkých služobníkov kráľa Dávida, hoci všetok ľud a všetci bojovníci šli po jeho pravej a ľavej strane. 7 Šimeí hovoril takto, keď ho preklínal: Choď preč, choď preč, ty krvilačný a naničhodný človek! 8 Hospodin uvalil na teba všetku krv domu Saulovho, namiesto ktorého si sa stal kráľom. Atak Hospodin dal kráľovstvo do rúk tvojmu synovi Absolónovi. Hľa, ty si teraz vo svojom nešťastí, lebo si krvilačným človekom. 9 Nato Cerújin syn Abíšaj povedal kráľovi: Prečo má tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Idem a odtnem mu hlavu. 10 Nato kráľ povedal: Čo mňa a vás do toho, synovia Cerúje? Nech si preklína: lebo ak mu Hospodin rozkázal preklínať Dávida, kto mu môže povedať: Prečo tak robíš? 11 Ďalej hovoril Dávid Abíšajovi a všetkým svojim služobníkom: Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, mi siaha na život, o čo viac teraz tento Benjamínec! Dajte mu pokoj, nech preklína, veď mu to rozkázal Hospodin! 12 Azda vzhliadne Hospodin na moju tieseň a odplatí mi dobrým za jeho dnešné preklínanie. 13 Vtedy šiel Dávid so svojimi mužmi cestou ďalej. Šimeí šiel opodiaľ neho po úbočí vrchu. Idúcky stále preklínal, hádzal doňho kamene a víril prach. 14 Konečne kráľ i všetok ľud unavení prišli k Jordánu a tam si odpočinuli.


Moc darov a slov.. Nestáva sa to často aj nám? Urobíme rýchle rozhodnutia. Stačí, aby nám niekto povedal pár lichotivých slov a sme ochotní uveriť úplne všetkému. Koľko vzťahov, priateľstiev bolo zničených práve takýmto spôsobom? Príbeh však pred nami otvára aj iný rozmer celej situácie. Nemanipulujeme ľuďmi? Nepatríme medzi tých, ktorí vedia nájsť spôsob, ako dostať človeka presne tam, kam chceme? Mali by sme pamätať na Božie prikázanie: „Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ Martin Luther toto prikázanie vysvetľuje takto: „Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme na blížneho svojho falošne neluhali, nezrádzali ho a neohovárali, ani mu zlý chýr nerobili, ale aby sme ho ospravedlňovali, dobre o ňom zmýšľali aj hovorili a všetko v lepšom zmysle vysvetľovali.“ Ak sme sa našli medzi tými, ktorí rýchlo uveria falošným rečiam, medzi tými, ktorí svoju šikovnosť zneužívajú na podlosti a klamstvá, potom nám jedinú cestu ukazuje Dávidovo pokánie. Dávid sa pokoril. Pán Boh nám rôznym spôsobom ukazuje stav nášho života. Niekedy stačí, aby prehovoril jemne, inokedy musíme prejsť aj tvrdými a ťažkými skúškami. Jedinou cestou pre nás všetkých je pokora a pokánie. Iba tak získame správny pohľad na svoj život, ale aj na život našich blížnych.
Modlitba: Odpusť, Bože, manipuláciu ľuďmi a Tebou. Odpusť, že sa chceme zapáčiť, aby sme niečo získali, alebo dosiahli. Daj nám úprimného Ducha Pravdy, nech Ho nasledujeme. Amen.
Pieseň: ES 551
Autor: Lívia a Ján Lichancovci


Hospodin je tvojou chválou a On je tvojím Bohom.  5.Mojžišova 10,21

Ježiš Kristus hovorí: Ja som Alfa i Omega, Prvý i Posledný, Počiatok i Koniec. Zjavenie 22,13


2.Mojžišova 15,(1-11)19-21 :: Modlíme sa za: Ochtiná (Ge)