Zamyslenie na deň 20.12.2021

Malachiáš 1,1-14

1 Výrok. Hospodinovo slovo k Izraelu prostredníctvom Malachiáša. 2 Miloval som vás, hovorí Hospodin. Vy sa však spytujete: Čím si nám dokázal lásku? Či Ézav nebol Jákobovi bratom? – znie výrok Hospodinov – a predsa som miloval Jákoba, 3 ale Ézava som nenávidel. Preto som jeho vrchy zmenil na pustatinu a jeho dedičstvo dal stepným šakalom. 4 Ak Edóm vraví: Sme znivočení, avšak znovu vystavíme rozvaliny, takto vraví Hospodin mocností: Oni môžu stavať, ale ja budem rúcať! Potom ich nazvú Územím bezbožnosti a Ľudom, na ktorý sa Hospodin večne hnevá. 5 Keď to uvidíte na vlastné oči, i sami vyznáte: Veľký je Hospodin až za hranice Izraela. 6 Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som ja Otcom, kde je úcta voči mne? Ak som ja Pánom, kde je bázeň predo mnou? – spytuje sa Hospodin mocností vás, kňazov, ktorí opovrhujete mojím menom, a predsa sa spytujete: Ako opovrhujeme Tvojím menom? 7 Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb, a spytujete sa: Čím sme ho poškvrnili? Tým, že hovoríte: Hospodinovým obetným stolom možno opovrhovať. 8 Keď prinášate slepé ako obeť, nie je na tom nič zlé? Keď prinášate krívajúce a choré, nie je na tom nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi! Či sa mu zapáčiš? Či ti preukáže priazeň? – hovorí Hospodin mocností. 9 A teraz si nakloňte Boha, aby sa zmiloval nad nami! Vaše ruky to zavinili, či vám preukáže priazeň? – vraví Hospodin mocností. 10 Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nezažíhali nadarmo oheň na mojom oltári! Nemám záľuby vo vás – vraví Hospodin mocností – ani obetný dar z vašej ruky si neobľúbim. 11 Lebo od východu slnka až po jeho západ je veľké moje meno medzi národmi, a na každom mieste prinášajú môjmu menu kadidlo a čistú obeť. Lebo veľké je moje meno medzi národmi – vraví Hospodin mocností. 12 Vy ho však znesväcujete tým, že hovoríte: Stôl Pánov je poškvrnený, a čo sa naň donáša, je opovrhnutý pokrm! 13 Hovoríte: Hľa, aká námaha! opovrhujete tým – vraví Hospodin mocností – a prinášate ulúpené, krívajúce a choré ako obetný dar, a ja to mám so záľubou prijať z vašej ruky? – vraví Hospodin. 14 Zlorečený je klamár, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, a predsa obetuje Pánovi, čo je chybné. Veď ja som veľký Kráľ – vraví Hospodin mocností – a moje meno je hrozné medzi národmi.


Hospodin si zaslúži to najlepšie! Kmeň Lévi bol vyvolený samotným Hospodinom, aby ako verní služobníci stáli pred Hospodinovou tvárou a prinášali Mu obete. Aby ukazovali celému Izraelu KTO a AKÝ je Hospodin. Lenže v tomto biblickom texte sa môžeme dočítať, že kňazi si neplnili svoju funkciu. Znevažovali Hospodinove meno tým, že Mu neprinášali čisté obete. Slepé, či chromé zviera sa nesmelo priniesť ako obeť. Obeť sa odovzdaním kňazovi stala svätou, stala sa Božím majetkom. Kňazi, ktorí prinášali chybné zvieratá, teda zľahčovali význam Hospodina. Človeka zachováva pri živote obeť Božia, nie ľudská! To bolo zmyslom a podstatou starozákonných obetí. Akékoľvek zneváženie obetnej služby znevažuje aj túto pravdu. Znevažuje to samotné meno Hospodina. – – Častokrát aj my prinášame Bohu pred Jeho tvár „vadné“ veci. Pohodíme Mu trošku nášho času, trošku zo svojho dňa. Niekedy dokonca takú časť samých seba, s presvedčením, že to stačí. Zamyslime sa dnes, pred Koho predstupujeme pri modlitbe, či pri čítaní Biblie! Pred svätého Boha, ktorému nestačí len kúsok nášho času, či kúsok nás? Pred Hospodina, ktorý chce a zaslúži si všetko z nás: Celé naše srdce, všetky naše radosti aj starosti, celých nás.
Modlitba: Drahý Pane Ježišu, pomáhaj nám aj dnes dávať Ti seba v plnosti, všetko, čím sme, všetko, čím žijeme! Predkladáme Ti svoje starosti, aj svoje každodenné radosti. Pre Tvoje sväté meno. Amen!
Pieseň: ES 46
Autor: Marek Ivan


Ja som utvoril zem a na nej som stvoril človeka. Izaiáš 45,12

Do svojho vlastného prišiel. Ján 1,11


Izaiáš 42,5-9 :: Modlíme sa za: Zemianske Podhradie (Po)