Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:02 — 3.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
JEREMIÁŠ 3,21-4,4
21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha. 22 Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! 23 Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela! 24 Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.
4:1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael – znie výrok Hospodinov – navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo – vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. 3 Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.
Navráť sa ku Mne, ľud môj, volá Hospodin, Boh náš. Tie naše preludy, klamné, mylné predstavy o zmysle života! Kam nás to len ženú?! Hanebné modly, byť, mať a im podobné, požierajú výsledky práce našich predkov, ktorí vynaložili mnohé úsilie a túžili po tom, aby sme aj my, súčasníci, spolu so žalmistom vyznávali: „Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása. Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim“ (Ž 62,6-7). Ženieme sa za týmito preludmi a zabúdame na Hospodina, nášho Boha. Koľko času denne, týždenne, alebo za mesiac obetujeme na oltár svojmu Bohu a koľko tým svojim preludom? Kiež si uvedomíme volanie nášho Boha, ktorý vidí naše poblúdenia! „Navráťte sa ku mne, ľud môj!“ Kiež si uvedomíme márnosť svojich preludov a stotožníme sa so slovami Jeremiáša: „Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh!“ Všetko sa raz pominie a čo nám zostane? Musíme žiť a pracovať, tvoriť hodnoty, áno, to všetko je potrebné. Zodpovedne to konajme! No neoprávňuje nás to k tomu, aby sme pre veci časné zabúdali na veci večné. Vedomí si tejto skutočnosti vyznávajme: Áno, u Teba, Pane Ježišu Kriste, je spása a pravá hodnota života! Odpusť nám, naše poblúdenia, zhrešili sme! Amen.
Autor: Vladimír Kmošena
Pieseň: ES 322
Nech nepadne zle tvojmu srdcu, keď niečo dáš svojmu chudobnému bratovi. 5.Mojžišova 15,10
A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena. Matúš 10,42
JÁN 13,31-35 :: MODLÍME SA ZA: MYJAVA (MY)
