Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:19 — 4.9MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
JEREMIÁŠ 6,9-23
9 Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! 10 Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12 Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny – znie výrok Hospodinov; 13 pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. 14 A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! 15 Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim – hovorí Hospodin. 16 Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! 17 Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. 18 Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19 Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. 20 Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. 21 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi. 22 Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. 23 Chytajú sa luku a oštepu, ukrutní sú a bez ľútosti. Ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, do chlapa pripravení na boj proti tebe, dcéra Sion.
S bázňou a s chvením konajme svoje spasenie! Neľahko sa čítajú tieto slová z Jeremiáša. Ako sa hovorí: až človeka mrazí. O to viac, keď majú svojho adresáta, a tým je Boží ľud. Pýtame sa: Ako je možné, že Boží ľud tak zblúdil, že sa tak spreneveril zmluve so svojím Bohom? „Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu.“ Koľkokrát Hospodin volal ľud, aby sa vrátil k Nemu? Neurobili tak, Hospodin sa hnevá právom. „Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať.“ A tu zrazu mi príde na um, že to vlastne nie je len o národe izraelskom, ale aj o mne, o nás, súčasných veriacich, o našej drahej cirkvi. Ziskuchtivosť v rôznych podobách, od hmoty po slávu, od najmenšieho po najväčšieho. Ako keby bola cirkev nejaká ľudská organizácia s priestorom na sebarealizáciu! A toho klamstva?! Pánu Bohu! Blížnym! Sebe samému! Ľahkomyseľne sa liečia krvácajúce rany Božieho ľudu zvesťou: „Pokoj, pokoj,“ ale pokoja niet. Kam sme to dopracovali?! A opäť ma mrazí: Bože, veď Ty si neušetril vlastný ľud, padli… Drahý Bože, buď nám milostivý, netrestaj nás, pre obeť Svojho drahého Syna, Pána Ježiša Krista! Prosíme Ťa, osvieť nás Duchom Svätým, aby sme si uvedomili potrebu pokánia a s bázňou a chvením konali svoje spasenie! Amen.
Autor: Vladimír Kmošena
Pieseň: ES 321
Ty si človeku dovolil skákať po našej hlave, vošli sme do ohňa i do vody, ale si nás vyviedol k hojnosti. Žalm 66,12
Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať. Lukáš 21,36
2.TESALONICKÝM2,13-17 :: MODLÍME SA ZA: MÝTO POD ĎUMBIEROM (ZV)
