Zamyslenie na deň 2.7.2020

1.Kráľov 12,20-32

20 Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Járobeám vrátil, vyslali poslov, zavolali ho do zhromaždenia a ustanovili za kráľa nad celým Izraelom. Za domom Dávidovým neostal nikto okrem kmeňa Júdu. 21 Keď Rechabeám odišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý dom Júdov a kmeň Benjamína, stoosemdesiattisíc vyberaných bojaschopných mužov, do boja proti domu Izraela, aby sa tak navrátilo Šalamúnovo kráľovstvo synovi Rechabeámovi. 22 Vtedy zaznelo Božie slovo Božiemu mužovi Šemajáhovi: 23 Povedz Rechabeámovi, Šalamúnovmu synovi, kráľovi judskému, ako aj celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: 24 Takto vraví Hospodin: Netiahnite, nebojujte proti svojim bratom Izraelcom; každý sa vráťte do svojho domu, lebo toto pochádza odo mňa. Oni poslúchli slovo Hospodinovo, obrátili sa a odišli podľa slova Hospodinovho. 25 Járobeám vystaval Síchem na Efrajimskom pohorí a býval v ňom. Potom odtiaľ odišiel a vystaval Penúél. 26 Nato si povedal: Kráľovstvo sa vráti Dávidovmu domu, 27 ak teraz bude tento ľud chodiť obetovať do domu Hospodinovho v Jeruzaleme. Srdce tohto ľudu sa obráti k jeho pánovi, k judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa potom zabijú a obrátia sa k judskému kráľovi Rechabeámovi. 28 Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta. 29 Jedno postavil do Bételu a druhé dal do Dánu. 30 Tento čin zapríčinil hriech, lebo ľud chodieval za jedným až do Dánu. 31 Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov. 32 Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť.


Divné sú cesty Božie. Nie ľahko sa nám číta celá táto kapitola. A ešte ťažšie sa vysvetľuje. Také väčšinou aj preskakujeme. V Tesnej bráne sa to však nerobí. V nedeľu tento text pravdepodobne neodznie z kazateľnica, možno skôr na biblickej hodine na pokračovanie. Je v nej zvesť evanjelia aj pre dnešok? Je v nej opäť neprehliadnuteľná veta: „Toto pochádza odo mňa.“ Ak je to tak, potom: „Buď vôľa tvoja, Pane!“ Nepochopiteľné sú cesty Božie, nad ktorými si povzdychol aj apoštol Pavel (R 11,33) a písal o nich už aj Izaiáš (55,9). Božie cesty v mnohom prevyšujú tie naše. Augustín to vyjadril známymi slovami: „Keby si Ho pochopil, nebol by Bohom…“ Mnohokrát nechápeme, čo sa deje. V našom osobnom živote, aj v živote cirkvi. Verím však tomu, že Pán môže aj toto podľa Svojej vôle obrátiť na požehnanie. Darina Bancíkova, prvá evanjelická farárka, o tom mnoho napísala vo svojej knihe Divné sú cesty Božie. Boh je taký veľký, že sa nám nezmestí do hlavy, ale zároveň taký malý, že sa zmestí do nášho srdca. Aké cesty má Pán pre nás ešte pripravené? Teraz nemyslím len na tie letné, ale najmä na tie životné. Aké boli tie, ktorými sme už prešli? Akou cestou bude ďalej kráčať naša cirkev? Stále platí: „Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok“ (Pr 16,9).
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že riadiš naše kroky. Daj nám viac lásky a viery, aby sme z toho mali čo najväčšiu radosť. Veď nás vedieš cestou spasenia. Prosíme „buď vôľa Tvoja, nie moja“ a dávame sa Ti s vierou do rúk. Amen.
Pieseň: ES 183
Autor: Pavel Kušnír


Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Žalmy 8,2

Mária povedala: Pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. Lukáš 1,49


Matúš 18,15-20 :: Modlíme sa za: Prenčov (Ho)