Zamyslenie na deň 2.4.2024

1.Petrov 1,1-12

1 Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, ktorí ako cudzinci žijú v diaspóre v Ponte, Galácii, Kapadócii, Ázii a Bitýnii, vyvoleným, 2 ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby sa poslušne odovzdali Ježišovi Kristovi a boli pokropení jeho krvou: Milosť a pokoj v hojnosti! 3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, 4 pre nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo pripravené v nebesiach pre vás, 5 ktorých Božia moc prostredníctvom viery chráni pre spásu, pripravenú zjaviť sa v poslednom čase. 6 Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, 7 aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. 8 Nevideli ste ho, a predsa ho milujete. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte v neho a radujete sa nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9 že dosahujete cieľ svojej viery — spásu duší. 10 Túto spásu úporne hľadali a neúnavne skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti pripravenej pre vás. 11 Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti poukazuje Kristov Duch, ktorý v nich prebýval, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá príde po nich. 12 Im bolo zjavené, že tým neslúžili sebe, ale vám, ktorým teraz toto všetko ohlasujú tí, čo vám zvestovali evanjelium v moci Ducha Svätého, zoslaného z neba. Na to všetko túžia hľadieť aj anjeli.


Proroci alebo reproduktory? Pri čítaní tohto (na myšlienky veľmi bohatého) textu ma vždy zaujme najmä 10. a 11. verš, v ktorých sa píše o dávnych prorokoch, ktorí nielen o Kristovi prorokovali a Jeho víťazstvo predpovedali, ale Ho aj sami aktívne hľadali, túžili po Ňom a očakávali na Neho. Neboli len akýmisi pasívnymi reproduktormi Božieho hlasu, ale aj sami tou zvesťou žili a nechávali sa v tej svojej miere premieňať Duchom Kristovým. – – Ako je to s nami? Sme len tými, ktorí mechanicky odovzdávajú druhým evanjelium? Alebo evanjeliom aj sami aktívne žijeme a vidieť na nás, že po Kristovi túžime a na Neho očakávame? Nehovoríme niekedy to všetko ako naučené mechanické vety? Niekedy to aj vidno na kázňach v našej cirkvi – z dogmatického hľadiska im nemôžeme nič vytknúť, ale nie vždy za nimi cítiť aj osobné nasadenie, radosť či túžbu kazateľa. To cítiť aj na našom ostatnom svedectve, vyučovaní a rozprávaní o Bohu. Neraz sme iba reproduktormi Božieho Slova. Boh z nás však chce mať prorokov, apoštolov, ktorí nielen slovo hovoria, ale tým slovom aj žijú a je vecou ich srdca.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje Evanjelium. Odpusť, že ho beriem tak plytko a málo ho žijem. Veď ma po cestách Evanjelia. Amen.
Pieseň: ES 490
Autor: Ondrej Majling


Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených. Izaiáš 57,15

Učeníci na Ježiša naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. Lukáš 24,29


Ján 20,1-10 • Modlíme sa za: Liptovská Sielnica (LOS)