Zamyslenie na deň 2.2.2019

Rímskym 5,12-21

12 Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. 13 Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nie je zákon. 14 Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. 15 Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. 16 A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar z milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu. 17 Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. 18 A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. 19 Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. 20 Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, 21 aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.


Spravodlivosť a odsúdenie – odpustenie a milosť. Boh stvoril človeka na Svoj obraz (1M 1,27). Úžasné a nádherné! Adam, stvorený na Boží obraz, mal nádhernú budúcnosť v blízkosti Boha, ale jeho slobodná vôľa ho priviedla k neposlušnosti – k hriechu, a jeho život pokračoval v odlúčenosti od Boha. Takto sme všetci boli narodení do jeho telesnej rodiny – náchylní k hriechu a súdení za hriechy (v.12) – a odmena za hriech je smrť (6,23a). Poslušnosťou dokonalého a bezhriešneho človeka, Ježiša Krista, však dostávane do daru večný život (6,23b). Pán Ježiš nám ponúka možnosť narodiť sa do Božej rodiny. Začína sa to pokáním. Boh nám dal Svoj zákon ako zrkadlo, aby sme videli svoj hriech. Keď si ho uvedomíme, vyznáme a prosíme o odpustenie – On je Ten, od ktorého príjmeme uzdravenie. Je to cesta vedúca k večnému životu (v.17). Do ktorej rodiny patríš? Ešte stále do tej telesnej – Adamovej alebo do Božej rodiny Pána Ježiša Krista? „No tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno“ (Jn 1,12). Z milosti Jeho smiem byť všetkých vín sprostený, chcem skutky Jeho chváliť, kým žijem na zemi. S Ním aj cez smrti temno, viem, prejdem isto ta, kde vpísal moje meno do knihy života.
Pieseň: ES 492
Modlitba: Pane Ježišu, prijímam Ťa ako svojho Pána a Spasiteľa! Možno prvýkrát, možno znova, ale nechávam sa Ti, aby si ma odteraz udržiaval v duchovnom narodení do Tvojej rodiny. Amen.
Autor: Eva Balážová


Môj nárek premenil si v tanec, rozviazal si mi smútočné rúcho a opásal si ma radosťou. Žalm 30,12

Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha. Lukáš 17,15


Zjavenie 15,1-4 :: Modlíme sa za: Hrochoť (Zv)