Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:04 — 4.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Veľký piatok. Parasceve
Lebo tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Ján 3,16
Matúš 27,45-56
45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 46 A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, hovorili: Eliáša volá tento! 48 A jeden z nich hneď bežal, vzal hubku, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával Mu piť. 49 Ale ostatní hovorili: Nechaj Ho, nech vidíme, či Ho Eliáš príde vyslobodiť. 50 A Ježiš znovu zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. 51 A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku, zem sa triasla, skaly sa pukali, 52 hroby sa otvárali, mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené, 53 vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Avšak stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, keď videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a hovorili: Naozaj, Syn Boží bol tento! 55 A bolo tam mnoho žien prizerajúcich sa zďaleka, ktoré prišli za Ježišom z Galiley posluhovať Mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakubova a Jozefova, a matka synov Zebedeových.
Už rozumieme? V súvislosti s Ježišovou smrťou na kríži počujeme niekedy dve výhrady: Ako môže Boh dopustiť smrť Svojho Syna?, inými slovami: Ako môže milujúci Boh vyžadovať takú krutú obeť? Okrem toho, my predsa nič také nepotrebujeme. Jednak sa cítime príliš dobrí a okrem toho nám naša hrdosť nedovolí, aby sa niekto za nás obetoval… Dnešný text však hovorí niečo zásadne odlišné. Na tri hodiny (židia počítali čas od šiestej, takže vlastne od poludnia do tretej) sa krajina ponorila do zvláštnej tmy. Nebolo to zatmenie slnka, ale nadprirodzený úkaz, snáď symbol hrôzy temnoty, ktorú práve Pán Ježiš prežíval. Po troch hodinách ticha Boží Syn volá z kríža a cituje Žalm 22,2: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Prežíva nevysloviteľnú bolesť nie preto, že Ho zradil Jeho národ, že Ho opustili učeníci, ale že Ho v Jeho bolesti opustil Boh. Stalo sa to preto, že On sa pre nás stal hriechom. Boh bol na kríži opustený Bohom. V tejto chvíli vidí Ježiš všetky viny ľudstva a tie Ho oddeľujú od Otca. Neradi rozprávame o hriechu, najmä o tom svojom. Zastavme sa však, aby sme si uvedomili, že v tejto chvíli Ježišových múk On trpel za hriechy každého z nás.
Modlitba: Pane Ježišu. Ďakujeme, že si za nás umrel. Odpusť, že často žijeme, akoby sa to ani nestalo. Premieňaj naše životy Svojím Duchom, ktorý bude stále pripomínať Tvoju obeť. Amen.
Pieseň: ES 88
Autor: Peter Synak
Boh ma učinil plodným v krajine môjho utrpenia. 1.Mojžišova 41,52
Jeden zo zločincov, ktorý visel na kríži, povedal: Pane, Ježišu, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do Svojho kráľovstva. Odpovedal mu (Ježiš): Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji! Lukáš 23,42-43
Ján 19,16-30 :: 2.Korintským 5,(14b-18)19-21 :: Modlíme sa za: Martin – Záturčie (Tu)
