Zamyslenie na deň 18.8.2016

MAREK 9,30-37

30  Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom.   31  Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych.   32  Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať.

33  Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali?   34  Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší.   35  Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.   36  Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im:   37  Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.


Ako byť najväčším v Božom kráľovstve. Milan Rúfus sa v básni „Boh môjho detstva“ vyznáva: „Tak si bol blízko, / že som ho nie raz videl. / Detskými očami, / čo majú štvoro krídel / a kam chcú, lietajú. / No ja už nelietam. / Nevidím Ho, len tuším, že je tam. / – – Musíme uznať, že deti dokážu byť viac úprimné a bezstarostné. Vidia svet inými očami. Máme však ignorovať zodpovednosť, ktorá je na nás a máme zahodiť svoje skúsenosti a znalosti, aby sme dosiahli úprimnosť a bezstarostnosť? Nie, lebo to by bol spôsob lenivca a nie zodpovedného kresťana. – – Ježiš povedal: „Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ Tieto slová nás nútia spýtať sa, čo tým vlastne chcel Ježiš povedať. Určite nás to núti rozmýšľať o tom, ako deti prežívajú svoj vzťah s Bohom. My deti učíme o Bohu a deti nás tiež učia prirodzeným spôsobom, ako máme veriť. Platí, že kto nechce svoje deti viesť k Bohu, ten si ani spásu nezaslúži. A platí to aj naopak. Ježiš povedal: „Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma“ (Mk 9,37). Vnímajme tieto slová s príbehom, ktorý sa stal predtým, než povedal tieto slová. Predtým než povedal tieto slová, vyhnal z chlapca démona, ktorý spôsoboval nemotu. Pri tomto vyhnaní zdôraznil modlitbu a pôst. Modlitba a pôst sú dve aktivity, ktoré slúžia na to, aby náš vzťah s Bohom bol taký, aký má byť. Modlitba a pôst nám pomáhajú uvedomiť si, že naša moc a sila a veľkosť je v Bohu. Na čo potom zväčšovať svoju moc? S kým sa vlastne chceme porovnávať? Toto tí najslabší nemusia vôbec robiť, lebo si uvedomujú, že sú skutočne slabí. Vedia tiež, že Boh má spôsob, ako zvíťaziť nad zlom, ktoré sa môže objaviť v akejkoľvek podobe. Vedia, že Boh je silný a mocný. Toto vedomie ich robí prvými v Božom kráľovstve.
Autor: Ondrej Rišiaň
Pieseň: ES 626, ES 260


Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine. Žalm 18,50

Celkom smelo a bez prekážky kázal Pavol o kráľovstve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi. Skutky apoštolov 28,31


JAKUB 5,13-16 :: MODLÍME SA ZA: MARTIN (TU)