Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:30 — 6.0MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
1.Kráľov 22,24-40
24 Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe? 25 Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. 26 Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi. 27 Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji. 28 Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy! 29 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu. 30 Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja. 31 Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi. 32 Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ – a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc. 33 No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 34 Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený. 35 Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza. 36 Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! 37 Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa. 38 Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin. 39 Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40 Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja.
Smrtiace túžby. Každý z nás má v živote mnoho rôznych túžob, napríklad mať šťastnú rodinu, dobrú prácu, zdravie. Môžu to byť aj veci, po ktorých túžime a radi by sme ich vlastnili alebo zážitky, ktoré by nás potešili. Mnohí túžime po priazni a uznaní ľudí okolo nás. Môžeme však túžiť aj po niečom, čo si myslíme, že by nám malo patriť, že na to máme nárok. Napríklad u ženy to môže byť nenaplnená túžba byť matkou, u muža získanie uznania, či odmeny za svoje zásluhy, vernosť atď. A ak to tak nie je, vieme ísť tvrdošijne za ich naplnením. Veľakrát si to vieme aj ospravedlniť a neradi počúvame rady priateľov, či Písma, že tá túžba sa pre nás už stala modlou. Každá modla odvádza od Krista. – – Aj srdce kráľa Achába zatúžilo po sýrskom území, ktoré kedysi patrilo Izraelu. Vravel: „Bolo to naše územie. Máme naň právo. Získajme ho späť.“ No Jeho túžba už nebola tým, čo chcel Hospodin. Namiesto hlasu Hospodinovho proroka, ktorý ho pred tým varoval, počúvol ten svoj. Nakoniec padol na bojisku a Izrael zostal rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Jediná túžba priniesla skazu kráľovi i národu. – – Aj naše srdce môže opantať túžba po niečom, čo nás odvedie od Krista, čo nám ho zatvrdí a privedie nám i ľuďom sklamanie, trápenie, skazu. Po čom v živote túžiš ty? Čo napĺňa tvoje srdce? Sú tvoje túžby aj Hospodinovými?
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nám dávaš, čo potrebujeme. Ďakujeme, že v Tebe môžeme byť spokojní s tým, čo máme. Odpusť, že niekedy namiesto toho prichádza žiadosť a nasledujem ju. Očisť moje srdce Duchom a daj vieru, že si mi dal, čo treba. Amen.
Pieseň: ES 486
Autor: Peter Michalčík
A odteraz ním budem, niet nikoho, kto by čokoľvek vytrhol z mojej ruky. Kto zvráti to, čo urobím? Izaiáš 43,13
Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom. 2.Korinťanom 5,10
Filipanom 3,12-16 :: Modlíme sa za: Rejdová (Ge)
