Zamyslenie na deň 18.11.2017

Ezechiel 47,1-12

1 Potom ma zaviedol späť ku chrámovému vchodu, a tu, hľa, voda vyvierala na východ spod prahu chrámu, lebo priečelie chrámu bolo obrátené na východ. Voda vytekala spod pravej strany chrámu, južne od oltára. 2 Potom ma vyviedol cez severnú bránu von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ; voda vyvierala z južnej strany. 3 Keď muž vyšiel na východ s meracou šnúrou v ruke, nameral tisíc lakťov a previedol ma po vode. Vody bolo po členky. 4 Potom nameral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu. Vody bolo po kolená. A zas nameral tisíc lakťov a previedol ma. Vody bolo po pás. 5 Potom zas nameral tisíc lakťov. Bol tu potok, ktorý sa nedal prebrodiť, lebo voda bola prihlboká; voda, cez ktorú sa muselo plávať, potok, ktorý nemožno prebrodiť. 6 Riekol mi: Videl si, človeče? A viedol ma späť pozdĺž brehu rieky. 7 Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. 8 Povedal mi: Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arábe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. 9 Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek tieto vody dôjdu, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. 10 Potom zastanú pri mori rybári od Én-gedí až po Én-eglajim: bude to miesto na sušenie sietí. Bude tu veľké množstvo druhov rýb práve tak ako vo Veľkom mori. 11 Jeho močiare a mláky však nebudú uzdravené; budú ponechané na soľ. 12 Na oboch brehoch rieky vyrastú rozličné ovocné stromy; ich lístie nezvädne, ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovocie stromov bude slúžiť za pokrm a ich lístie na lieky.


Hospodinova sláva prišla, ako veľká vodná záplava, ako mocné svetlo! Táto rieka je podobná rieke, o ktorej čítame v Zjavení Jána 22,12. Zdrojom obidvoch riek je prameň spod chrámu. Rieka symbolizuje večný život a požehnanie, ktoré vychádza od Božieho trónu. Prameňom je Boží trón, riečišťom je Hospodinov oltár – Golgotský kríž. Nádhera ako krištáľ, ktorá vychádza od trónu Boha Baránka (Zj 22,1). Vody vytekajú východnou bránou, ktorou vstúpila Hospodinova sláva do chrámu. Prameň sa bude meniť na mohutnú rieku viery, ktorá bude zvlažovať vyschnuté srdcia z otroctva hriechu – budú obmyté krvou Baránkovou. Prorok je vedený okolo chrámu, brodí sa vodou, až je rieka taká hlboká, že nemôže dosiahnuť dno. Má v tomto vedení sám zakúsiť, čo zvestuje – neobmedzenú moc Božej slávy. Objavuje v nej tajomstvo víťazstva, ktoré je v Golgotskom kríži. „Smrť, kde je tvoj osteň?“ Sme chrámom Ducha Svätého, naše srdce je stredom nového života, života v Bohu. Božia svätosť nám umožňuje žiť naplno – srdcom v Božom kráľovstve už tu, na Zemi – aj cez každodenné povinnosti života. Ako je na tom tvoje srdce, brat, sestra? – – Ďakujem Ti, Hospodine, Svätý Bože, že cez Svojho Syna si nám dal poznať hĺbku a výšku, šírku a dĺžku Svojej slávy pre naše životy! Amen.
Autor: Dušan Valko
Pieseň: ES 457


Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Izaiáš 9,1

Ježiš Kristus sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky. Títovi 2,14


Marek 13,1-8 :: MODLÍME SA ZA: Trenčín (Po)