Zamyslenie na deň 17.8.2018

1.Jána 1,5-10

„5 A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho, a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. 6 Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Ním a chodíme v tme, klameme a nerobíme, čo je pravda. 7 Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. 8 Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. 9 Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. 10 Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme klamárom, a Jeho slovo v nás neprebýva.“


Cesta vo svetle… Je všeobecne známa vec, že klamať sa dá všelijako. Najčastejšie, najbežnejšie a hádam i najprimitívnejšie – slovom, ktoré bez väčšieho problému vyslovíme alebo napíšeme. Sú však i klamstvá, ktoré korenia a následne klíčia v ľudských skutkoch, a to aj v tých, ktoré sú také „dokonalé“, že o pravde, beztrestnosti, a dokonalosti nepresvedčíme len svoje okolie, ale aj samých seba. To sa týka výlučne obyčajného, hriešneho človeka, ktorý sa neustále „pohybuje v tme“, ktorý nechce, nedokáže, ba hádam ani nevie chodiť „vo svetle“. My, ľudia, sme naozaj rôzni: pričom všetci hriešni, len jedni v pokore pripúšťajú svoju nedokonalosť a veria, nádejajú sa, že „On je verný a spravodlivý, odpúšťajúci hriechy, očisťujúci od všetkej neprávosti“. A čo tí ostatní?! Že nemajú nijaký hriech, nedostatok? Pravda je taká: samozrejme, že majú… a ešte koľko?! Už len to, že klamú samých seba, že prezentovanou a deklarovanou „bezhriešnosťou“ robia luhára priamo Pána Boha! A to je priam učebnicový príklad toho, že slovo, vedomosť, tvrdenia nášho Otca neprebývajú v ich vedomí, v ich srdci. V konečnom dôsledku si teda treba neustále uvedomovať, že dokonalejšími nás môže urobiť iba životné putovanie vo svetle, ktoré intenzívne a bez prestania prichádza iba od Boha. Cesta v tmách je nielen nebezpečná, ale aj bezútešná…
Autor: Daniela Hroncová
Pieseň: ES 315


Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za jednu noc vyrástol a za jednu noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta? Jonáš 4,10-11

Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému. 1.Korintským 10,24


Lukáš 22,54-62 :: Modlíme sa za: Jasenová (Lo)