Zamyslenie na deň 17.2.2018

5.Mojžišova 26,1-15

1 Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin do vlastníctva, zaberieš ju a budeš bývať v nej, 2 vezmi z prvotín všetkých poľných plodín, ktoré pozvážaš zo svojej zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam dal prebývať svojmu menu. 3 Choď ku kňazovi, ktorý bude v úrade v tých dňoch, a povedz mu: Vyhlasujem dnes pred Hospodinom, tvojím Bohom, že som prišiel do krajiny, ktorú Hospodin prísahou našim otcom zasľúbil dať nám. 4 Vtedy kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. 5 Potom sa ujmi slova a hovor pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol blúdiacim Aramejcom; zostúpil do Egypta, žil tak ako cudzinec s malým počtom osôb, a stal sa veľkým, mocným a početným národom. 6 Ale Egypťania s nami zle nakladali, trápili nás a uvalili na nás ťažkú otrockú službu. 7 Keď sme volali k Hospodinovi, Bohu svojich otcov, Hospodin vyslyšal náš hlas, videl našu biedu, našu námahu a náš útlak. 8 Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom, s veľkou hrôzou a so znameniami a zázrakmi. 9 Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10 A teraz, hľa, priniesol som prvotinu plodín zeme, ktorú si mi dal, Hospodine! Polož to pred Hospodina, svojho Boha, pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom, 11 raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domácnosti, ty i levíta i cudzinec, ktorý prebýva v tvojom prostredí. 12 Keď v treťom roku, v roku desiatku, úplne odvedieš všetky desiatky zo svojej úrody a dáš ich levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v tvojich osadách a nasýtili sa, 13 povedz pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som z domu, čo bolo posvätné, dal som to levítovi, cudzincovi, sirote a vdove, celkom podľa Tvojich prikázaní, ktoré si mi dal; ani jedno z Tvojich prikázaní som neprestúpil, ani som naň nezabudol. 14 Počas svojho smútku som z toho nejedol, ani som neodstránil z toho, keď som bol nečistý, ani som z toho neobetoval pre mŕtveho. Počúval som hlas Hospodina, svojho Boha, a urobil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15 Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.


Akú máš pamäť? Tento výpočet Božích skutkov milosrdenstva pomáha Izraelitom udržiavať si sviežu pamäť. Abrahám bol len blúdiacim Aramejcom, ktorý vyšiel z Chaldejského Úru z pohanstva. Božím rozhodnutím sú teraz vyvoleným Božím ľudom. Majú pečať Božej slávy, výsadu Božej prítomnosti na každý deň. Istotu, že Božie oko vidí ich každodenný život a Jeho ruka nie je na ich záchranu prikrátka. – – Dnes si Boh tvorí Svoj ľud aj z nás. Aká je tvoja istota, brat, sestra? Keď príde čas, v ktorom nemáme zaľúbenie – čas skúšky – vtedy je veľmi dobré až povznášajúce si pripomenúť, čo Boh pre mňa a teba urobil. Rozpomínaj sa každodenne, aby bol Boh oslávený, a budeš sa tomu radovať, ako je napísané v 11. verši. Nielen ty, ale každý v tvojom strede. To bude povzbudením a inšpiráciou k svedectvu, aké veľké veci nám urobil Boh. A k uvedomeniu si, že všetko – majetok, prácu, čas, slobodu od hriechu, peniaze, priateľstvá, rodinu atď. máme od Boha. Žiadna vec v našom živote sa neudeje bez Neho. Či tomu veríš? Ak áno, potom budeš vynášať zo svojho chrámu srdca a svojho domu to, čo je sväté – „lásku, pokoj, krotkosť, miernosť, zdržanlivosť, radosť“ – na slávu Toho, ktorý ťa prijal za syna a dcéru. Môžeme si byť istí, že Hospodin pohliadne zo Svojej svätosti a požehná Svoj ľud požehnaním, ktoré tečie mliekom a medom.
Autor: Dušan Valko
Pieseň: ES 353


Pevné je moje srdce, Bože, spievať a hrať Ti budem; prebuď sa, moja česť! Žalm 108,2

Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. Jakub 5,13


Zachariáš 7,2-13 :: Modlíme sa za: Sobotište (My)

#ECAV #zamyslenia #MoS #TesnouBranou #modlitby