Podcast: Play in new window | Download (Duration: 5:20 — 4.9MB)
Odoberaj podcast: Google Podcasts | Spotify | RSS | More
Matúš 17,1-13
1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch, kde boli sami. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. 3 A hľa, zjavil sa im Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4 Peter na to povedal Ježišovi: „Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte!“ 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. 9 Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: „Nehovorte nikomu o tom videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ 10 Učeníci sa ho opýtali: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ 11 On odpovedal: „Naozaj, Eliáš príde a všetko obnoví. 12 Ba, hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nespoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ 13 Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.
Mojžiš a Eliáš. Pri čítaní tejto state si možno povieme: prečo sa na hore zjavili práve títo dvaja muži? Čo majú spoločné? Tradičný výklad v nich vidí zástupcov Zákona a Prorokov. Akoby sa tu Ježiš rozprával s Písmom. Zaujímavá alegória, ale nezodpovedá textu. O Zákone sa niekedy hovorí, ako o „Mojžišovi“, ale o Prorokoch sa nikde nehovorí, ako o „Eliášovi“. A ak by sme mali byť úplní, chýba niekto, kto by predstavoval Spisy. Stará zmluva je podľa židovského chápania trojdielna. Preto musí byť niečo, čo majú Mojžiš a Eliáš s poslaním Ježiša Krista spoločné. Mojžiš aj Eliáš boli spojení s eschatologickými očakávaniami. Čakalo sa, že obaja ešte prídu a dokončia to, čo robili, kým žili na zemi. Obaja bojovali proti modlárstvu. Dosvedčujú nám to udalosti na Sinaji (Mojžiš) i na hore Karmel (Eliáš). Obaja zažili mnoho nepriateľstva. Obom išlo o život. A životy oboch – napriek ich významnej „kariére“ – sa skončili neobyčajne. Mojžišova noha nevstúpila do Bohom zasľúbenej zeme (5M 34,1-6) a Eliáš zmizol vo chvíli, keď bol pri ňom iba Elízeus (2Kr 2,11-12). Na prvý pohľad sa zdá, že ich poslanie nebolo naplnené, preto sa očakávalo, že ho prídu dokončiť. A práve toto majú spoločné s Pánom Ježišom. Ich životný zápas – tak ako Ježišov – sa nám nejaví ako víťazný. Preto si Ježiš mal čo povedať práve s nimi dvoma. A ich stretnutie s Ježišom nám napovedá, že Boží Syn si Svoj zámer nerozmyslí a pôjde do Jeruzalema, kde „zle skončí“, teda na prvý pohľad sa človeku môže zdať, že Kristus „skončil zle“. On nám však Svojou smrťou vydobyl víťazstvo, ktoré pre nás znamená večné spoločenstvo s nebeským Otcom.
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si ten Jediný. Odpusť mi, že si vyrábam modly, napríklad lakomstvo, ale najväčšou z nich som JA. Vstupuj do môjho života, odstraňuj, čo sa Ti v ňom nepáči a veď ma. Amen.
Pieseň: ES 250
Autor: Eva Germanová
Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky Moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba. Ozeáš 11,8.9
Ježiš hovorí: Lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. Ján 12,47
Ján 13,31-35 :: Modlíme sa za: Spišská Belá (TaS)