Zamyslenie na deň 15.4.2017

Lukáš 23,50-56

50 A hľa, muž zo židovského mesta Arimatie, menom Jozef, ktorý bol radca, muž dobrý a spravodlivý, 51 a nesúhlasil s ich radou a skutkom, ale očakával kráľovstvo Božie, 52 prišiel k Pilátovi a prosil ho o Ježišovo telo. 53 Keď Ho sňal, zavinul Ho do plátna a položil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. 54 A bol deň prípravy a nastávala sobota. 55 Ženy, ktoré Ho nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo uložené Jeho telo. 56 Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale v sobotu, podľa prikázania, odpočívali.


Očakával kráľovstvo Božie. Nie je to zvláštne? Koľkokrát učeníci i tieto ženy počuli z úst Pána Ježiša, že umrie, ale na tretí deň vstane z mŕtvych? Ako to, že si teraz nedali Jeho slová víťazstva do súvislosti? Ako to, že podľahli beznádeji? A či my konáme inak? Hoci sme poznali v Ježišovi oddaného Priateľa, Pomocníka, Lekára, prídu ťažkosti a my zabudneme na Božie zasľúbenia, na Božiu lásku a vernosť. Deje sa tak preto, že sa málo cvičíme v duchovných veciach, že sme neraz Bohu neposlušní a nevenujeme Mu čas, že ten kvietok viery v našich srdciach nepolievame Slovom Božím, modlitbou dostatočne… Ježiš odpočíva v hrobe. Zajtra však svitne nové ráno a nová nádej pre celé ľudstvo. A celý vesmír zaspieva: Ježiš žije, žije, žije! A s touto nevídanou radosťou nádeje žime i my, očakávajme kráľovstvo Božie i vtedy, keď nebo mlčí! Vo viere a v istote. Dôverujme Mu za každých okolností, len On v mukách hynul za nás, len On nás vykúpil, len On je naša Cesta, Pravda, Život na večné veky! „Buďme činiteľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jak 1,22) Žime ako tí, ktorí očakávajú kráľovstvo Božie, v poslušnosti Božej vôli, aby naše životy boli plné Božieho svetla, aby sa Ježišov život prelieval z nás do hynúcich ľudských sŕdc.
Autor: Danka Zubčáková
Pieseň: ES 96


Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu. 5.Mojžišova 8,18

Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. Ján 19,26-27


1.Petra 3,18-22 :: MODLÍME SA ZA: Chminianske Jakubovany (Šz)