Zamyslenie na deň 15.2.2017

Lukáš 9,57-62

57 Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. 58 Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. 59 Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 60 Odpovedal mu: Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie! 61 A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi. 62 Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.


Kam hľadíš? Ak niekto vedel niečo o počítaní ceny, tak Ježiš to vedel. Niekoľko veršov pred našim textom vidíme, ako „obrátil tvár k Jeruzalemu.“ On vedel, čo Ho čaká, vedel, čo príde. Žil stále akoby v tieni kríža. Každý krok Jeho života bol bližšie k tomu trestu, ktorý musel vytrpieť za nás. Ako s tým súvisia títo traja z nášho textu? Chcú nás naučiť cene nasledovania. Aj nás po 2000 rokoch. Ukazujú nám na to, akí sme. Ukazujú na našu vieru. Kam pozeráme očami viery pri nasledovaní? Veriaci, ktorí nehľadí dopredu, tam, kam vedie Pán Ježiš, ale pozerá dozadu, poprípade všade naokolo, nie je Ježišov nasledovník. My nemusíme byť váhaví, ani tí, ktorí počítajú straty. Pán Ježiš zomrel, vstal z hrobu. Každému nám ponúka Svojho Ducha, aby náš pohľad zostal upretý na Neho od počiatku až do cieľa. Pán Ježiš totiž od nich žiadal, aby zabudli na to staré, čo je za nimi. Neobzerali sa dozadu a išli priamo za Ním. Za láskou, pravdou, radosťou a pokojom. Robme tak aj my!
Autor: Tibor Molnár
Pieseň: ES 457


Ó všetci smädní, poďte k vode! Izaiáš 55,1

Spolu s Ježišom bol veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. Lukáš 6,17-18


Rímskym 4,1-8 :: MODLÍME SA ZA: Devičie (Ho)