Zamyslenie na deň 15.10.2016

Zamyslenie z Biblie na každý deň Tesnou bránou

ŽALOSPEVY 5,1-22

1  Rozpomeň sa, Hospodine, čo sa stalo s nami! Zhliadni a pozri našu potupu!   2  Naše dedičstvo pripadlo cudzincom, naše domy cudzozemcom.   3  Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy.   4  Vlastnú vodu pijeme za peniaze a za svoje vlastné drevo platíme.   5  Jarmo máme na šiji: prenasledujú nás, trápime sa, a nedajú nám pokoja.   6  Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom.   7  Naši otcovia sa prehrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín.   8  Otroci panujú nad nami, nikto nás nevytrhne z ich rúk.   9  S nasadením života zvážame svoj chlieb pred hrozbou meča z púšte.   10  Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu.   11  Zneuctili ženy na Sione i panny v judských mestách.   12  Svojimi rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.   13  Mládenci nosili ručný žarnov, chlapci sa potkýnali pri nosení dreva.   14  Starci sa prestali radiť v bráne a mládenci vyhrávať na strunách.   15  Prestala radosť nášho srdca, náš tanec sa zmenil na smútok.   16  Spadla nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili!   17  Pre toto je choré naše srdce, pre toto nám stemneli oči;   18  pre vrch Sion, ktorý je spustošený a po ktorom líšky behajú.   19  Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoj trón stojí po všetky pokolenia.   20  Prečo navždy zabúdaš na nás a opúšťaš nás na celý život?   21  Priveď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Obnov naše dni, ako boli za starodávna.   22  Či si nás celkom zavrhol? Si priveľmi rozhnevaný na nás?


Milosť a nový začiatok. Náhodne som si vypočul rozhovor človeka v stredných rokoch, pričom ma prekvapila téma. Zaznela otázka týkajúca sa naštrbených rodinných vzťahov. Išlo o viacgeneračné problémy. Aj prečítané Božie Slovo sa zaoberá otázkou viny, ktorá spôsobila katastrofu. Ľud nesie vinu svojich predkov. „Naši otcovia sa prehrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín“ (v. 7). Ľud spoznáva svoju vinu, že sa v núdzi spoľahli na Egypt, Asýriu a nie na Boha. „Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom“ (v. 6). Boli to márnotratní synovia. Odpadli od Boha a teraz musia slúžiť ľuďom, ktorí ich zotročili. Vyhnanie z vlasti? Odlúčenie od náboženského života? Kladú si jednu otázku za druhou. Prečo na nich prišlo toľko zla? Odpoveď dostávajú z Písma. „Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina“ (Jer 17,7). Návrat k Bohu. Neostáva nič iné, len prosiť, aby im Pán Boh odpustil a prijal ich na milosť. Nádej, že Boh znovu nakloní Svoju tvár, nezaniká, ale Pán Boh stanoví nový začiatok našich dní. Boh z veľkej lásky otvára Svoju náruč, ak o to vo viere prosíme.
Autor: Ivan Bojna
Pieseň: ES 521


Ešte za vašich dní prehovorím slovo a vyplním ho – znie výrok Hospodina, Pána. Ezechiel 12,25

Peter píše: Veď sme nesledovali vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti. 2.Petra 1,16


PRÍSLOVIA 3,1-8 :: MODLÍME SA ZA: POPRAD – VEĽKÁ (TA)