Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:42 — 6.2MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Jób 31,16-40
16 Ak som sa od želania chudobných odvracal, ak som oči vdovy nechal vyhasnúť, 17 ak som sám jedával svoj krajec chleba a sirota z neho nejedla 18 — veď od mladosti ma vychovával ako otec a od lona mojej matky viedol —; 19 ak som sa díval na hynúceho bez odevu a na chudobného bez prikrývky, 20 ak mi nedobrorečili jeho bedrá, ak sa nezohrial vlnou pri strihaní mojich oviec, 21 ak som sa rukou zahnal na sirotu, lebo som sa spoliehal na pomoc v bráne, 22 nech mi rameno z pleca odpadne a ruka sa mi z kĺbu vylomí. 23 Veď pohroma od Boha je mojím postrachom, nemôžem zniesť jeho vznešenosť. 24 Ak som svoju dôveru vkladal do zlata a žltému kovu som hovoril: ‚Ty si moja nádej,‘ 25 ak som sa tešil, že mám veľké bohatstvo, že moja ruka nadobudla veľký zisk, 26 ak som videl žiariť slnečné svetlo a mesiac ako nádherne putuje po oblohe, 27 ak ma tajne zviedlo moje srdce, takže som im rukou poslal bozk, 28 aj to by bolo previnenie, ktoré patrí na súd, pretože tým by som zaprel Boha z výsosti. 29 Vari som mal radosť z nešťastia človeka, čo ma nenávidel, a jasal som, keď ho stihlo zlé? 30 Nedovolil som svojim ústam zhrešiť tým, že by som bol na neho zvolával kliatbu. 31 Vari hovorili chlapi v mojom stane: ‚Kiežby nám dal z mäsa, veď nie sme sýti!‘? 32 Cudzinec nikdy nenocoval na ulici, pocestnému som vždy otvoril dvere. 33 Ak som skrýval svoje hriechy, ako to robia ľudia, a tak som v hrudi utajil svoju vinu, 34 potom nech mlčím a nevyjdem z dverí, veď by som sa triasol pred veľkým davom a bál by som sa pohŕdania príbuzných! 35 Kiežby ma niekto počúval! Tu je moje posledné slovo! Nech mi Všemohúci odpovie! Žalobný spis svojho odporcu 36 by som určite na pleci niesol a priviazal by som si ho na hlavu ako veniec! 37 O všetkých svojich krokoch by som mu porozprával a ako vojvodca by som k nemu pristúpil! 38 Ak proti mne kričí moja roľa a vedno s ňou jej brázdy plačú, 39 ak som z jej úrody jedol a nezaplatil a jej majiteľov umoril, 40 nech namiesto pšenice bodľač zarodí a namiesto jačmeňa burinu.“ Tu sa končia slová Jóba.
PREČO? Prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci, alebo prečo sa zlým ľuďom dejú dobré veci? Iste sme sa často nachádzali v situácii, keď sme sa pýtali: „prečo?“ a radi by sme v tom mali jasno. Myslím, že tí, ktorí sa vidia v Božom zrkadle, dostávajú aj odpovede a uvedomujú si, kde zlyhali a prečo sa to stalo. No niekedy je to pre nás nevysvetliteľné. Chceme to pochopiť rozumom a máme pochybnosti. Možno preto, lebo sa nepýtame Boha, nečiníme pokánie, netúžime po Jeho blízkosti. A znova je pre nás Jób povzbudením! Rozpráva sa s Bohom, vylieva si pred Ním srdce. My vieme, prečo to všetko prežíval, no on to nevedel. Boh mu nikdy nepovedal, čo sa udialo medzi Ním a satanom. Jób bol obeťou niečoho, čo nespôsobil, obraňoval svoju nevinnosť a očakával, že ho Boh ospravedlní, keď uvidí jeho nevinu. Je to emócia zlomeného človeka a obhajuje sa: „miloval som nepriateľov, bol som pohostinný…“ A najmä sa dožaduje odpovede u Všemocného a verí Mu a snaží sa vynútiť si, aby Boh konal. Robí to zo zúfalstva, je už unavený, ale čaká na Boha. A tak aj my sa rozprávajme vždy s Bohom a keď sme zúfalí, „vylievajme“ svoj žiaľ Jemu – aj v plači (vďaka, že stvoril slzy!), nepýtajme sa: „prečo“, ale: „čo nás chceš, Pane, naučiť, čo máme robiť?“ a s dôverou čakajme, že nás vypočuje, že o nás vie a podá nám Svoju pomocnú ruku!
Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si stvoril na počiatku dobrý svet a že nakoniec bude tiež dobrý. Odpusť, že Ti ho aj ja kazím svojimi hriechmi. Veď ma Svojím Duchom po cestách spravodlivosti. Amen.
Pieseň: ES 494
Autor: Anna Bakalárová st.
Hospodin hovorí: Lebo nebudem sa večne sporiť ani sa nebudem ustavične hnevať. Izaiáš 57,16
Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 2.Korintským 5,19
Izaiáš 57,17-19(20.21) :: Modlíme sa za: Zemianske Podhradie (PoS)
