Podcast: Play in new window | Download (Duration: 4:41 — 4.3MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Matúš 16,13-23
13 Keď Ježiš prišiel do končín Cézarey Filipovej, opýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ 14 Odpovedali: „Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ 15 Opýtal sa ich: „A vy ma za koho pokladáte?“ 16 Šimon Peter odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ 17 Ježiš mu odpovedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonáša, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ 20 Vtedy učeníkom prikázal, aby nikomu nehovorili, že on je Kristus. 21 Odvtedy začal Ježiš vysvetľovať svojim učeníkom, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený. 22 Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: „Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!“ 23 Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“
Vyznávajme: Ty si Kristus, syn Boha živého! Dnes nás Písmo stavia pred jednu z najzákladnejších a najdôležitejších otázok života. Pán kladie Svojim učeníkom dve otázky: za koho pokladajú ľudia Syna človeka a za koho Ho pokladajú oni sami – Jeho najbližší. Z úst pohotového Petra (akoby hovorcu všetkých) zaznieva jedno z najkrajších vyznaní: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Na tomto vyznaní neskôr Pán Ježiš zakladá Svoju cirkev so zasľúbením, že ju „ani brány pekelné nepremôžu“. Petrovi v tej chvíli muselo stúpnuť sebavedomie. No vzápätí sa mení téma rozhovoru a Peter je nazvaný satanom. Akoby nič nepochopil a ani to vyznanie nemyslel vážne, a to do dôsledkov. Akoby opustil Božiu perspektívu a všetko, čo sa muselo stať pre jeho i našu záchranu, hodnotil len z ľudského pohľadu. Satan sa neustále usiluje, aby sme na Boha nebrali ohľad. Dávajme si na to pozor – nielen dnes – a (ako píše apoštol Pavol) „nedávajme miesto diablovi!“, ale slovom i svojím životom vyznávajme Ježiša ako Krista a ako Syna Boha živého! Ďakujme za všetko, čo sa muselo stať pre našu záchranu: že Pán Ježiš musel ísť do Jeruzalema, že musel mnoho trpieť od starších, veľkňazov i zákonníkov, že musel byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych. Jemu chvála a sláva za všetko!
Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Pomazaný, Syn Boha živého. Odpusť mi, že na to pri rozhodovaní často zabúdam. Prenikaj ma Svojím Duchom a veď Tvojou múdrosťou a láskou. Amen.
Pieseň: ES 454
Autor: Jozef Pacek
V zhromaždení Ťa, Hospodine, chcem chváliť. Žalmy 22,23
Ježiš sa modlil za Svojich učeníkov: A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno. Ján 17,22
Filemonovi 1-16(17-22) :: Modlíme sa za: Sobotište (MyS)
