Podcast: Play in new window | Download (Duration: 6:14 — 5.7MB)
Odoberaj podcast: Spotify | RSS | More
Kazateľ 2,1-11.24-26
„1 Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou; užívaj dobré veci! A hľa – i to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť. A o radosti: Čo prospeje? 3 Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajuc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až dotiaľ, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života. 4 Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, 5 založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. 6 Urobil som si jazerá, aby sa z nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy. 7 Kúpil som si otrokov a otrokyne; mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín; zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. 9 Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme; nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. 11 Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa – to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.
24 Nič nie je lepšie pre človeka ako jesť a piť a dožičiť si dobré veci pri svojej lopote. Aj to som zbadal, že to pochádza z Božej ruky. 25 Lebo kto môže jesť a užívať bez Neho? 26 On totiž dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie i radosť; ale tomu, kto hreší, dáva úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu. Aj to je márnosť a honba za vetrom.“
„Márnosť bohatstva a radosti…“ Radosť, zábava, pôžitok sú túžbou pre človeka v každom čase. A čím viac ľudia tieto túžby napĺňajú, tým menšie uspokojenie a naplnenie dosahujú. Ženie ich to ďalej, k novým túžbam. Je to ako nejaká droga, ktorá človeka nenapĺňa, ale zotročuje. V konečnom dôsledku vedie k pocitu márneho naháňania sa za šťastím a životom. – – O niečo podobné sa pokúšal aj biblický kazateľ. Prišiel k poznaniu, ktoré si máme osvojiť a vybrať si z neho ponaučenie aj pre seba: „Všetko je pomíňajúceho charakteru a nemá trvalého úžitku.“ To platí aj o bohatstve. Ani to nám nemôže priniesť trvalé šťastie, po ktorom všetci túžime. Napokon musíme zakúsiť pravdu slov nášho Spasiteľa, ktorý vo Svojom vysvetlení podobenstva o rozsievačovi hovorí o „klame bohatstva“ (Mk 4,19). Kiež by nás to viedlo k tomu, aby sme aj v prípade, že naša životná úroveň po hmotnej stránke bude stúpať, pamätali na slová žalmistu: „Ak rastie majetok, neprikladajte srdce“ (62,11b)! A pamätajme aj na slová Pána Ježiša: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi… Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,19-21). Naším jediným pokladom a prameňom radosti nech navždy zostáva náš milovaný Spasiteľ!
Autor: Jozef Havrila st.
Pieseň: ES 449 alebo 453
Hospodin hovorí: Hľa, ja posielam anjela pred tebou, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. 2.Mojžišova 23,20
Pán ma zbaví všetkého zlého a zachová pre Svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva naveky vekov. 2.Timoteovi 4,18
Lukáš 10,38-42 :: Modlíme sa za: Krpeľany (Tu)
